Už si kladiem jednu otázku dlhšiu dobu. Ako je možné, že za socializmu bolo všetko okrem banánov a pomarančov. Iste nebolo v obchodoch toľko tovaru. Čakalo sa. To nepopieram. Tovar bol však kvalitnejší. Boli kvalitnejšie aj potraviny. K čomu sme sa teda dopracovali po 1989?

V tomto článku sa pokúsim popísať veci v súvislostiach.

Plytvanie zdrojmi.

Stali sme sa konzumnou spoločnosťou produkujúc odpady. Kúpiť, použiť, zahodiť. Dokola. Je to veľké plytvanie zdrojmi. Spoločnosť sa vybrala smerom nekontrolovaného konzumu. S každej strany sa nám najme s reklám podsúva, „kúp si hneď“, „požičaj si a nakupuj.“ Zaviažeme sa na každú stranu a potom, nerobíme nič, len naháňame sa za peniazmi a hmotnými statkami. Všimol si už niekto, ako sa stávame zo strán niektorých spoločnosti objektom manipulácie? Keď človeku podsúvajú podvedome svoj produkt štýlom, „ty to ešte nemáš!“ Sme pod tlakom s každej strany. Nakupujeme, keď máme s čoho, nešetríme. Nakupujeme a vyhadzujeme. Západná veľmoci vyčerpali už väčšinou svoje zdroje. Sú nútený nakupovať a dovážať. To však znižuje ich zisk. Radi by sa dostali k lacným zdrojom. To je princíp kapitalizmu. Maximalizovať zisk a minimalizovať náklady. Jedinou cestou je lacno získať nerasty a ľudské zdroje.

Vláda jednej strany a demokracia.

Vláda jednej strany. Môže mať výhodu v jednotnosti programu a cieľov. Nemá však žiadny samoregulačný prvok. Niekoho, kto by mohol obmedziť špatné rozhodnutia. Je tu riziko, že sa poberie zlým smerom. V tom je systém koalície a opozície určité s časti plus. Však vláda mnohých strán tiež nie je výhra. Rozbroje. Hádky. Divadlo. Väčšina poslancov, ako sa ukazuje hľadí na vlastné záujmy. Prelievanie peňazí, čím pripravujú mnohý politici, úradníci, ľudí o peniaze na zdravotnú starostlivosť, sociálne istoty. Tie peniaze niekde chýbajú. To je myslím každému jasne. Vo financiách rovnako, ako vo fyzike platí v určitom prenesenom význame, že hmotu a energiu nie je možné zničiť, ani vytvoriť. S peniazmi je to rovnaké. Matematika nepustí. Kto má trochu zdravý vlastný úsudok, nenecháva si motať pod nosom medové motúziky od loby. Posledných tridsať rokov naša krajná vyzerá, ako z bájky o zvieratách labuť šťuka a rak. Každý ťahá iným smerom. A tak pri nekonečnej reforme, čo pripomína skôr nekonečný príbeh, nemáme na zdravotníctvo, školstvo, cesty, železnice a ani civilnú obranu. Aj to čo máme sa rozpadá, ak sa to už nerozpadlo. Čo sme mali, je zničené a rozpredané? Kam sme sa to teda dostali? Nechám to na odpoveď každého z vás.  Za socializmu boli firmy a pôda naša. Zisk ostával doma. Mnohým ľuďom sa však nepáčil systém, ktorý nazývame totalita. Je to logické. Sú ľudia, ktorý chcú byť nezávislý, samostatný. To sa dá pochopiť. Na druhej strane vykorisťovanie ľudí nie je riešenie. Nemorálny podnikateľia tejto voľnosti radi zneužívajú. Často sú označovaný, ako Lúpeživý baróni.

Dnes tu máme zdravotnícku krízu. Niet rúšok, respirátorov. Niet masiek. Tvrdia nám, že ide o druh chrípky, či zápalu pľúc. Čo ak by prišlo niečo horšie? Sme pripravený? Prečo sme nechali zničiť kryty civilnej obrany? Mali to tí súdruhovia tak zlé vymyslené? Prečo však niekto dokáže zásobiť všetkých občanov. Všetky svoje potreby dokáže zabezpečiť a niekto nie? Problém je v peniazoch aj systéme. Na jednej strane predražené zákazky. Zisky idú zo slovenska preč. Daňové prázdniny. Na druhej strane príjem štátu je len s našich daní, DPH, odvodov a daní malých a stredných podnikateľov. myslím, že nie sme dostatočne pripravený.

Vždy sa história v nejakej podobe opakuje.

Kedy prichádza zmena.

Za socializmu nebolo možné podnikať. Socializmus neumožňoval súkromné vlastníctvo. Bolo to v rozpore s touto doktrínou. Naproti tomu je doktrína kapitalizmu, t.j. súkromného vlastníctva opačným sociálno-politickým systémom. Tieto dva zdanlivo nejdú dohromady. Tak sa nám to podsúvalo pred 1989 a tak sa nám to podsúva aj dodnes. Ako mnohý zrejme vedia, prvé myšlienky rovnosti sociálneho rozdelenia vymyslel Karl Marx.

Rusko vo vojne 1914 – 1918 a revolúcia

Kto sa zaujíma o históriu, vie, že ľudia histórie ako Lev Trockij a Vladimir Iľjič Lenin boli aj vo svete. Lenin žil aj vo Švajčiarsku. Nieje však zmysel tohto článku viesť ich autobiografiu, ani oslavovať, ospevovať či haniť týchto dvoch pánov. Na čo chcem poukázať, že títo dvaja páni, využili situáciu v Rusku. Došlo k tomu začiatkom dvadsiateho storočia za podpory Nemecka. Prečo tomu došlo, že vznikla Ruská revolúcia v 1917 a následne nástup tzv. boľševikov k moci? Príčinou bola opäť kríza. Ruská vnútropolitická, aj ekonomická kríza.

Rusko bolo počas prvej svetovej vojny vo vojnovom konflikte s nemeckom na východnej fronte. Ohrozovali ho aj Turci, ako často krát v histórií. To je tiež národ, s ktorým je vždy nejaký problém, ako aj s nemeckom. Vrana k vrane sadá. Čo si budeme hovoriť. Hlavnou príčinou úpadku morálky v Rusku, ako to tak býva boli peniaze. Muži na fronte nemali dostatok munície a vybavenia. Súkromné spoločnosti veľa peňazí zhltli, za predražené vojenské zbrojné zákazky. Ľudia nemali potraviny. Trpeli hladom. To je ten spúšťač zmien. Neistota a hlad. Stačí, že príde niekto, kto vie túto situáciu využiť a riešiť. Dejiny sa zrazu menia.

Obdobie veľkej hospodárskej krízy a Nemecko

Počas veľkej hospodárskej krízy sa dostal k moci Hitler. Samozrejme nedokázal to sám. Opäť bola okolo neho skupina vplyvných ľudí, priemyselníkov. Chudobný maliar, neschopný nájsť si uplatnenie, by toho sotva dokázal to čo dokázal. Žiaľ bolo to tragické pre celý svet. Nik sa mu v tom nesnažil veľmi zabrániť. Vidíme to aj dnes, akosi sa Európska únia nevie rozhýbať. Západ má vždy veľa rečí, chce všetko riadiť, keď je dobre. Keď je problém sklopia uši. Zdá sa, že kapitalizmus a demokracia má vždy nejakú krízu.

Veľká francúzska revolúcia a Napoleon

 Prebehla vo Francúzsku v rokoch 1789 až 1799 s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc. Tiež už šľachta a duchovenstvo nevedeli čo od dobroty. Nástup Napoleona a celoeurópska vojna, nazývaná tiež ako Napoleonské vojny, bol ďalší dôsledok neschopnosti mocných. Vrchnosť ľud veľmi nezaujímal. Ako je to možné, že ľudia sa nepoučia? Alebo sa mýlim?

Kubánska revolúcia a Castro

Kubánska revolúcia vznikla pre zvrátenosť smotánky spojených štátov. Z kubánskych žien si smotánka USA robila prostitútky. S mužov si urobila sluhov. Bohatý Američania a najme mafia si skupovala Kubu. Chudobný Kubánci s chatrčí, im slúžili v luxusných rezortoch za veľmi špatných podmienok. Čo tak mohlo nastať? Revolúcia.

Nejdem tu teraz rozoberať tieto historické udalosti. Ide mi o pochopenie súvislosti. Isté je, že úpadok, útlak, neprávosť, vykorisťovanie plodí nespokojnosť a revoltu. Problém ľudí pri moci, je často v tom, čo sa im nehodí, to nevedia prijať a popierajú to. Nechcú vidieť pravdu.

Pokiaľ však žijeme v sebaklame, nedosiahneme úspech.

Kam smeruje Čína a kam to ide u nás.

V 1989 prišla nežná revolúcia. Perestrojka v M. Gorbačova v Sovietskom Zväze dopadla úplne inak. Katastrofa. Veľa veci sa nechalo zničiť, rozkradnúť. Situácie sa ako vždy chopili špekulanti a podvodníci. Dnes pre koronavírus tomu nieje inak. Nakupuje sa vo veľkom. Predávajú sa predražené ochranné prostriedky. Nečudujem sa súdruhom, že ľudí tak sledovali a zatvárali. Mnohý si to zaslúžia. Priživia sa na nešťastí druhého. Toto sú niekedy ľudia, človek krúti hlavou. Aký sme teda ľudia?

Ako to už býva, aj kolotoč tohto komunistického systému začal valcovať aj ľudí, ktorý sa možno preriekli len zlým slovom. Nedovolili malé a stredne podnikanie. Popieranie viery. To bola tiež do určitej miery chýba. Do akej miery to už ťažko polemizovať. Niektoré veci mohli byť trochu inak.

Čína už v histórii dokázala, že vie priniesť nové veci. Patrí jej pričinením mnoho vynálezov, ktoré používame aj dnes. Napríklad Čiňania Vymysleli ohňostroj, rakety. Zbraň ktorou porazili tak aj Džingischana. Tiež tu toto nechcem rozoberať. Ich kultúra a história je však bohatá. Čo je takou novodobou ich stratégiou, je vláda jednej strany, ale s možnosťou súkromne podnikať. Majú štátne aj súkromné podniky. Strategické odvetvia,má však pod kontrolou štát. Toto ak by dovolili u nás, cele sa to mohlo vyvíjať iným smerom. Chcelo to zmenu, nie likvidáciu. Banda hlupákov,ktorá sa dostala k moci ako prvá, hneď začala všetko čo bolo socialistické ničiť. Ako banda barbarov. Mohli vzniknúť rodinné podniky. Mali by sme veľký podiel vlastných výrobkov. Ľudia by boli do určitej miery slobodnejší. Netvrdím, že je to v Čine ideálne. Tiež sa netolerujú mnohé prejavy. Ja osobne byť čínskym prezidentom, jeden deň v roku by som umožnil isť ľuďom do ulíc a mohli by štrajkovať. Vyjadriť svoju vôľu. Dozvedel by som sa oveľa viac, ako keď majú ľudia strach. Bolo by to pekné. Žiaľ asi ťažko realizovateľné. Ak máju ľudia strach, neotvoria sa. Dať ľuďom všetkým uplnú slobodu vo všetkom, niektorý sa utrhnú z reťaze. Nie je im rady. Myslia si, že su viac ako ostatný. Na druhej strane krížové situácie skôr zvládne. Majú veľkú armádu zdravotníkov aj vojakov. Prezident a vláda rozkáže, a veci sa daju hneď do pohybu. Beda tomu, kto nerobí čo má. Preto sú rôzne takéto systémy schopné rýchlejšie a účinnejšie reagovať.

Stavebný rozmach Číny je neskutočne veľký. U nás máme problém postaviť kus poriadnej cesty. Do veľkej miery využívame to, čo postavili komunisti za 40 rokov. Je 30 rokov po revolúcii. Komunizmus budoval zničené mestá po druhej svetovej vojne. U nás vojna nebola, a aj tak mnohé závody sa vojnovému stavu blížia. Ako sa dokáže svet okolo nás zmeniť.

Aká je situácia u nás? Aká je pravda?

U nás nie je dostatok nemocníc. Nie je dosť lekárov. Dnes sa boja, aby im nevypadol personál v bežných podmienkach. Prečo? Nevieme zaplatiť odborníkov. Zato pozrite sa na celebrity koľko zarábajú. Ako mnohý využívajú svoje peniaze? Drogy, alkohol. Kazia mládež. Ich práca a prínos je často nanajvýš pochybná. Stačí vírus a plačú. Čo potom taký dôchodca? Človek čo tvorili hodnoty celé desaťročia. A takýto človek dnes otáča každý cent. To človeka riadne naštve. Vychovával deti, staral sa o rodinu, ešte sa aj mnohý angažovali vo verejnom živote v meste, či v obci. Taký malý vírus, a čo strachu majú celebrity, politici. Zatvárajú sa hranice štátov, mestá, obce. Majú viac strach o seba ako o ľudí. Česť výnimkám. Zatvárajú sa firmy. Kde je zrazu tá sloboda? Kde je solidarita? Prečo teda zvládajú niektoré politické systémy lepšie krížové situácie ako iné? Preto, že v Číne, v Rusku prezident niečo nariadi a ľudia vykonajú. Ak nie majú po chlebe. U nás špekulanti špekulujú. Korupcia. Po známostiach vo firmách a úradoch často sedia arogantný neschopáci. U nás máme to tu „skvelú“ demokraciu. Žiaci dostanú prázdniny pre obmedzenie pohybu, a ľudia si myslia, že sú to prázdniny na dovolenku a rekreáciu. K čomu to je dobré, robiť zo seba tupých? Či ozaj podaktorí ste tak tupí? Je vôbec možná úplná sloboda a demokracia? Veď vidíme, ak dostanú ľudia možnosť byť slobodný, nevedia sa vypratať do kože. Nehľadia často na okolie.

Každý systém je napadnutý vírusom ľudskej chamtivosti a hlúposti.

Ukazuje sa, ako napokon každý systém skončí ako chybný. Nie je to o tom ako sa tomu hovorí. Nie je to len o tom, aký je politický systém. Je to vždy hlavne o ľuďoch. Nejde o to len, kto je pri moci. Vo vládach vystriedali sa rôzne politické strany. Nič podstatné sa zatiaľ nezmenilo. Je to ako v tej bájke o štuke,labuti, a rakovi. Každý ťahá vozík niekde inde.

Pokiaľ však žijeme v sebaklame, nedosiahneme úspech.

Nejednota národa tomu napomáha.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *