Počiatky Číny

Dnes Čínu poznáme najme ako „výrobňu“ lacných výrobkov lacnej hromadnej výroby. Keď je niečo nekvalitne, povieme „to je čína“. Pravda je taká, že Čína vie vyrobiť aj kvalitné výrobky. Zaleží akú kvalitu požaduje zákazník – obchodník. Tiež nie všetky výrobky odvezené z Ázie sú z Číny. Mal som možnosť sa s nimi stretnúť. Technologicky je Čína na vysokej úrovni. Ak máte doma nekvalitný výrobok, je to preto, že ak sa take kupujú, obchodník to žiada. Lacno kúpiť a drahšie predať. O obchode v minulosti si teraz povieme. Povieme si aj o tom čo spôsobilo pád starej Číny. Už v minulosti ukázala Čína, že má na to dosiahnuť veľa.

Demagógia ponižovania je výplod civilizácie západnej Európy a USA. Kupujú si vedcov z celého sveta, a ukazujú svetu, najme nám, čo dokázali. Zo všadiaľ počuť “ americký vedci vyvinuli“, „Anglický vedci objavili“. Prozápadne media sa až tak predbiehajú. A čo zvyšok sveta? Tak aby sme si urobili obraz, na začiatok trochu histórie Číny.

Z Čínskej minulosti.

Už niekedy okolo roku 2 700 p.n.l. – pochádzajú dochované písomnosti, ktoré opisujú používanie čínskych liečiteľných metód najme akupunktúry. Počiatky písma, kalendára a výroby hodvábu sa datujú do obdobia 16. až 10. storočia pred naším letopočtom. V severnej Číne v tomto období vládla dynastia Šang-Jin. V 5. storočí p.n.l. Konfucius sformoval konfucianizmus a taoizmus. Tento veľký mysliteľ Číny tej doby žil 551-479 p.n.l. Už v 6. storočí nášho letopočtu čínske ženy používali zápalky na zapálenie ohňa v domacnosti. V rokoch 618-906 n.l.  bol za vlády dynastie Tchang vynájdený pušný prach a porcelán. Niekedy v rokoch 960-1279 za vlády dynastie Sung bol vynájdený kompas. V 11. storočí už mame záznamy o existencií veľkých sídelných miest. Vynašli aj divadlo.
V  druhej polovici 13. a prvej polovici 14. storočia n.l. vládli v Číne mongolský vládcovia. Títo vládli kruto. V  v druhej polovici 14. až do polovice 17. storočia n.l. – vládla dynastia Ming. Do Číny v 16 storočí n.l. prišli prví európski obchodníci, bádatelia aj misionári. Približne v roku 1514 sa doplavili do Číny ako prví Portugalský moreplavci.

Čína nám za celú históriu priniesla veľa objavov. Dá sa povedať, že do určitej miery pomohla vedeckotechnickej revolúcií. Z Ázie aj blízkeho východu pochádza veľa vynálezov a vedomostí, ktorá využívame aj dnes. V renesancii nastal v Europe rozmach vedomosti a vedy práve na poznatkoch z východu. Mnohé knihy, zvitky boli do Európy odvezené, a ich vedomosti západne mocnosti deklarovali ako svoje objavy.

 Vláda dynastia Čching

Čine vládne Mandžuská dynastia Čching. Vláda tejto dynastie sa datuje do rokov 1644-1911. Za vlády tejto dynastie sa začala Čína otvárať západnému svetu. Cisári tejto dynastie boli opatrný. Obchodníkom dovolili obchodovať iba v jednom kantóne. Takto sa chránili pred hromadným obsadením Číny. Anglický a Americký obchodníci si nesmeli priviesť so sebou ženy ani rodiny. Mali zakázané sa volne pohybovať po krajne a na trvalo sa usadiť. To sa im veľmi nepáčilo. Bol tu veľký tlak aj od Východoindickej spoločnosti.

Obchodovalo sa najme s hodvábom, keramikou, ktorú nevedeli v Europe ani v Spojených Štátoch Amerických vyrobiť. Obchodovalo sa aj s čajom a korením. Tie sa v našich zemepisných šírkach nedarilo vypestovať. Na oplátku Angličania platili Číne striebrom.  Striebro však nepochádzalo z Európy. Pochádzalo najme z Južnej Ameriky, kde ho ťažili Španieli a Portugalci na obsadenom území. Tí platili Angličanom za tovar z Číny. Ako to už býva, nič netrvá večné. Striebro začalo dochádzať. Čo sa stalo? Ani zdroje pôvodných obyvateľov Južnej Ameriky neboli nekonečné. Zobrali im čo sa dalo a bol koniec. Vyrabovali chrámy, aj doly. Zrazu tu bol veľký problém. Za čo nakupovať luxusný tovar, akým bol vtedy hodváb, keramika, korenie a čaj? Treba podotknúť, že boli to v tej dobe drahý tovar. A tak striebro nahradilo ópium. Ako vie zrejme každý ópium je omamná látka. Je to droga. Človek sa po jeho použití cíti dobre. Je to však len dočasný jav. Závislosť je zničujúca.

Kto stvoril Čínu takú aká je dnes?

Spoločnosť ktorú 1832 založili dvaja Briti. Viliam Jardeen, James Matesson  mali na tento nelegálny obchod obrovský vplyv. Drogy pestovali v oblasti Indickej Bengali. „My niesme díleri, ale vážený obchodníci!“ – obhajovali sa. „Díleri sú Čínsky obchodníci, ktorý ópium nakupujú.“ Predávali drogu z lodí pozdĺž pobrežia. Boli to veľmi bohatý muži. Prvý narkobaróni. A boli veľmi mazaný. Ako to už býva vidina dobrého zisku priláka aj ďalších. Neboli teda jediný. K ním sa pridali aj americký obchodníci, ktorý nakupovali drogu v Turecku. Čoskoro boli Číňania sfetovaný. Nastal morálny úpadok a rozvrat spoločnosti. Spoločenská kríza sa neustále prehlbovala.  Čínska vláda bola zdesená. V 30′ rokoch 19 storočia sa závislí na ópiu počítajú už na milióny. Treba podotknúť, že Čína nemala miliardu obyvateľov, ako je tomu teraz. V tej dobe odhaduje sa približne miliarda ľudí na celej planéte. Populácia Číny v tej dobe odhadom mohla mať približne 150 miliónov obyvateľov. Štatistiky sa neviedli. Je to teda dosť veľká časť populácie závislej na drogách. A čo nato obchodníci? Na ópiu zarábali milióny ročne. Tento biznis demoralizuje spoločnosť. Milióny dolárov a libier tiekli z krajný. Najvyšší obchodník a poradca cisára Li Shuo už musel zakročiť. Začal zadržiavať a likvidovať ópium. Zatváral ľudí, ktorý mali nejaký románik s ópiom. A čo na to Angličania?

Čínsky Cisár vyzval anglickú kráľovnú Viktóriu a napomenul za to, že dovolila obchodníkom obchod s ópiom. Odpoveď bola však typický britská. Žiadala náhradu za zničené ópium. Cisár ju však Angličanom odmietol vyplatiť. Angličania reagovali typicky anglicky. Zahájili vojnu voči Číne v rokoch 1839-1842 . V roku 1842 Čína vojnu prehrala. Donútili ju urobiť čo Británia chce. Krajina čelila aj útokom ďalších západoeurópskych mocností. Prebiehali konflikty, ktoré dnes nazývame ako Ópiové vojny. V rokoch 1850-1864 prebiehalo Tchajpchinské povstanie. Revolta Číňanov voči nadvláde, ktorá ich stála 20 miliónov životov. Dosť veľké číslo. Keď si ho porovnáme s obeťami prvej svetovej vojny, kde zahynulo celosvetovo asi 15 miliónov ľudí a druhou svetovou vojnou, kde zahynulo odhadom viac ako 60 miliónov ľudí. Konflikt pokračoval v rokoch 1856-1858, ktoré krajinu zmenili v kolóniu pod správou Anglicka. Ako prvé čo Briti urobili bolo, sťahovanie celých rodín do Číny. Čínsky cisár musel britskej kráľovnej postúpiť ostrov Honkong. Donútili Čínu v Nankingu podpísať mierovú dohodu, ktorá umožnila Britom na sto rokov robiť si v Číne čo sa im chcelo. 100 rokov hanby pre Čínu. Nepripomína nám to niečo? Čína prišla o veľa. O svoju slobodu, o miesto veľmocí v Ázii. V rokoch 1884-1885 krajinu oslabila do veľkej miery aj čínsko-francúzska vojna. Krajnú, ktorá dala svetu tak veľa zničili drogy a západná rozpínavosť, chamtivosť. Na konci 19. storočia, v 30-tích a 40-tích rokoch 20 storočí Čínu ničili, ako západné mocnosti, tak aj Japonsko. V rokoch 1914-1918  sa Čína zúčastnila 1. svetovej vojny na strane Dohody. Bojovala za tých, ktorý ju krvavo a morálne ničili. Už nestačilo, že sa štáty západnej Európy zabíjali medzi sebou vo vojnách. Ťahali do svojej špiny celý svet. Čínu od roku 1936 čakali opäť ťažké obdobie. Občianska vojna, napadnutie Japonskom. Túto veľkú Čínsku tragédiu ukončila a intervencia Sovietskeho zväzu, na základe spojeneckej dohody voči Japonsku. Vtedy západne mocnosti potrebovali pomoc Sovietskeho Zväzu. Koľko by tam zahynulo Američanov, Angličanov, Francúzov dnes nik nevie. Bolo by ich omnoho viac, lebo Japonci boli tiež ako šialený blázni. Ich viera im velila bojovať do konca a prežiť bola hanba. Za to sú Rusom dnes tak „vďačný“.

Roku 1928 Mao Ce-tung v provincii Ťiang-si založil Čínsku komunistickú republiku. Po vyhnaní Japoncov z Ázie spojencami, následnej porážke Japonska, Stalin podporil Mao Ce-tunga. Ťažko čakať, že by podporil kapitalizmus a imperializmus. Pomohol mu získať značne územie Číny aj vyhrať boj proti Čankajškovi a jeho nacionalistom. Preto dodnes prežíva Komunizmus v Číne, v akomsi hybridom spojení komunizmu a kapitalizmu. Vedia si vybrať z každého to dobré. Preto dnes tak prosperujú narozdiel od nás. Nik im nediktuje politiku ako nám. Čina je dnes silná, a naďalej sa rozvíja. Poučili sa z histórie. Čína dokázala to, čo sa zdalo nemožné.

Prinesie opäť Čína svetu niečo nové?

A aké je s toho ponaučenie?

Neverte západným mocnostiam. Každého len využijú. Ich doktrína špinenie a ohovárania je zjavná. Pustite si média, filmovú tvorbu. Poznáme to aj u nás. Roky 1938, 1947 a 1989 sú pre našu slobodu smutnými rokmi. V 1938 nás mocnosti odpísali v Mníchovskej Dohode. Podsunuli nás Hitlerovi. V roku 1945 nás západný spojenci darovali Stalinovi. Teraz sa krútia, ale potrebovali ho, aby nepadlo Anglicko. A v roku 1989 zmena ktorá nastala, znamenala vplyv západných mocnosti, a likvidácií nášho priemyslu, poľnohospodárstva a úpadok hodnôt. Úpadok hodnôt ako rodina, slušnosť, istoty, drogy, kriminalita, špekulanti – ekonomická kriminalita (aj akože legálna). Vieme kto tvorí zákony. Vieme kto ma za ušami. Každý niečo. Podivuhodná sloboda.

Čína sa poučila sa z histórie. A čo my Slováci a bratia Česi. Kedysi sme mali okrem banánov a pomarančov, ropy a plynu takmer všetko. A bolo to naše a z veľkej časti dobré. Naši dedovia dokázali vybudovať dva krát Českoslovenko. Naši otcovia ho rozhŕkali kľúčmi. A čo my. Postavíme Čechy a Slovensko opäť na nohy. Budú naše krajiny opäť naše? Naša pôda, naše lesy, naše firmy.

Už viete prečo je Čína aká je. Toto sme mali urobiť aj v Českoslovenku. Mala to byť tranformácia a nie likvidácia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *