Fenomén dnešnej doby je nechať deti robiť si čo chcú. Lebo sme unavený s povinnosti z práce. Pracujeme dlho, domov sme nútený chodiť neskoro. Nie je to zrovna šťastné riešenie. Peniaze nenahradia všetko.

Hľadáme deťom náhradne programy.

Rodič nemá náladu na deti. Nemá chuť niečo riešiť. Pustí dieťati televíziu, nejaký film na prehrávači, alebo nechá ho samé pri počítači. Pozerá čo chce. Televízia ponuka veľké množstvo staníc všetkého druhu. Mnohé programy nie sú vhodné pre dieťa a jeho zdravý psychický vývoj. Internet ponuka ešte väčšie množstvo stránok, nehovoriac o tom, že sa to považuje za slobodne médium, čo znamená, že si tam hocikto môže hocičo uverejniť. Problém je v tom, že nie každý, kto píše je fundovaný odborník, či znalec na danú tému.

Dieťa to však nevie rozlíšiť. Ešte nemá vyvinutú schopnosť určiť, čo je pre neho dobré a čo je špatné. Určite aj podľa seba vieme, že človek je od prirodzenosti tvor zvedavý. U dieťaťa je táto vlasnosť oveľa výraznejšia. Dieťa chce vidieť všetko. Tá temnejšia stránka internetu je, že aj úplný hlupák si môže na internet napísať čokoľvek. Ako bolo v článku už spomenuté, dieťa však nevie, že to je zle. Naše deti toto potom čítajú, čo chcú, resp. čo sa im ukáže, bez dozoru. Netreba opakovať, ako niektoré stránky ani nie sú vôbec vhodné pre deti. Dieťaťu je potrebne vysvetliť, čo je správne a čo nie. Tak sa učí chápať medzi dobrým a zlým.

Nečudujme sa potom, ak dieťa dospeje a odloží rodiča do starobinca a nevšíma si ho. Samozrejme je iné, ak človek potrebuje permanentný dohľad a zdravotnú starostlivosť. To mu niekedy deti nevedia poskytnúť v plnej kvalite a rozsahu.

Deti získavajú závislosť na tabletoch

Dnes je nový fenomén doby závislosť detí na internete. Deti sa radi hrajú. Dnes je ľahko zabaviť dieťa na tablete či mobile. Je ticho, neruší nás. Všetko je v poriadku. Malý človiečik len sedí, hrá hry, ktorých je na internete neúrekom.

Často to už v útlom veku vybudujú u deti rodičia. Sú podráždené, zlé. Prečo? Mozog sa vyvíja až do veku 25 rokov. Je to porovnateľné s používaním kokaínu. Je vedecky dokázané, že mozog sa prestane rozvíjať. Dochádza neraz až k mentálnemu vývinu mozgu porovnateľnému s užívaním drog.

Deťom do 7 rokov je dobre dávať časové obmedzenie. Deťom školskom veku je vhodne smerovať dieťa k rozumnému duchaplnejšiemu využívaniu internetu. Začať s tým neskôr ne nešťastné. Nikdy nieje však neskoro. Čím neskôr, tým je však horšie napraviť škody. Ľudský mozog sa vyvíja štvrť storočia. Najväčšiemu vplyvu vo vývoji dochádza u detí do predškolskom a školskom veku.

Keď rodičia strácajú autoritu.

Čo je dnes každému známe, žijeme v dobe plnej starosti a stresu. Pohádajú sa často len pre pár euro. Peňazí nie je nazvyš. Medzi tým však dieťa sedí pri tej svetielkujúce krabici, pozerá na displej a všetko sleduje. Dieťati nikdy nie je prijemne, ak sa rodičia medzi sebou hádajú. Krik nie je príjemný ani dospelému človeku, nie to dieťati. Často v tichosti sleduje a trpí. Prežíva stavy úzkosti. Niektoré deti sa skryjú a plaču pod perinou, zatiaľ čo rodičia si myslia, že spí. Všetko sa človeku od narodenia ukladá do podvedomia. To je príčina toho, že sa stretáme s ľuďmi v ktorých určitá reakcia, krik, hluk vyvolá hnev, či úzkosť. Ide o rôzne psychické bloky. Je to tým horšie ak do hádky je zapojené aj ono. Získava pocit, že jeden, alebo aj obaja rodičia sú zlý. Nedôvera rastie. Je to priamo úmerne intenzite hádok a ich frekvencii výskytu. Dieťa takto môže trpieť roky. Nie je nič horšie ako keď , je rodič nepríjemný. Často si to ani sám rodič neuvedomuje, len sa čuduje,prečo je dieťa nerôzne, nevrelé. Tým horšie pre dieťa je, ako som spomenul, ak si jedna strana začne dieťa ťahať na svoju stranu. Obyčajne tento rodič v jeho očiach ponižuje toho druhého. Hlavne vtedy je to veľmi špatné, ak to je bezdôvodné. V každom človeku je prirodzene nejaký, základný zmysel pre spravodlivosť. Je síce iná situácia ak je jeden s manželov agresívny, alkoholik a pod. Je potom právo toho druhého chrániť seba aj deti. Toto však je nutné riešiť. Takýto človek by sa mal zamyslieť nad sebou. Ak je však príčina špatného chovania druhý partner, tiež je potrebné sa zamyslieť. Zamyslieť by sa mali obaja. ani tmu lepšiemu to neuškodí.

Ticho pomaličky dospieva. Ako náhle sa môže stať nezávislé, ako dospelý človek, často prestane udržiavať kontakt s rodičmi a rodinou. Ak aj kontakt je, nie je tak vrúcny a úprimný. Stávajú sa nepríjemnými.

Čoho by sme sa mali vyvarovať

Mali by sme sa vyvarovať páchaniu krívd. Aj neúmyselná krivda je krivdou. Treba byť obozretný a situáciu riešiť v kľude. Nie je nič horšie na dieťa navrieskať, čo sa do neho zmesti. Toto nerobte. Ak urobí niečo špatné, treba mu to vysvetliť. Dieťa by malo pochopiť prečo to, čo vykonalo, nie je správne. Je dôležite aj poukázať na to, aké dôsledky to prinesie. Rovnako dôležité je aj poukázať na to ako správne konať.

Fyzické tresty nie sú dobré. Aj keď niektorý psychológovia hovoria, že výchovná na zadok, nie je na škodu. Jedna na zadok mala by byť však len výchovná. Nemlátiť dieťa hlava nehlavá. Stačí raz primerane dať na zadok. Vhodnými trestami je odoprieť to čo má dieťa rado. Sladkosť, televíziu, počítač, tablet, obľúbenú voľnočasovú aktivitu… Samozrejme každému súdnemu človeku je jasné, že trápiť dieťa hladom nie je trest, ale týranie. To nerobte.

Nie je vhodne sľubovať to, čo nemôžte splniť. Takto si podrývate autoritu. Dieťa vaše tresty prestane brať vážne. Tiež je veľmi dôležité nezhadzovať druhého rodiča. Ak jeden rodič uloží trest, mal by ho akceptovať automaticky aj ten druhý. Ak má výhrady neriešiť to pred dieťaťom. To nie je vhodné. Ak sa jeden rodič robí dobrý na úkor druhého, výchova stráca efektivitu.

Lepší je krok späť.

Tu si treba uvedomiť jedno. Bez toho aký je jeden či druhý partner. Sme rôzny. Rodina však nie je vojnové bojisko ani burza. Neplatí tu „kto s koho“. Nie je tu na mieste ja som viac ako ty. To nie je dobré.

Čo je v krízovej situácií hádky urobiť? Ustúpiť, stiahnuť sa. Isť si každý na čas po svojom. Zatvoriť sa do inej miestnosti, isť na prechádzku. Dôležite je, urobiť to súčasne, a nezneužiť toho ak to jedna strana chce urobiť. Útok nie je riešenie. Výpad hnevu obyčajne spôsobí v tom druhom podobnú reakciu. Výhra je po zrelom zvážení, čo to si aj priznať. Sadnúť si v tichosti a prebrať problém.

Nie je každý deň slnečno. Však ak nemáte niektorý deň čas nemusíte sa nutne venovať deťom. Môže to robiť druhý partner. Občas by ste mali tráviť čas spolu. Inokedy nechať aj dieťati samostatnosť. Však pozor, samostatnosť neznamená nechať ho bez dozoru. Spýtať sa čo robíš, nazrieť sa, to je potrebné. Dieťa musí vedieť, že ste tu, a že vám na ňom záleží.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *