Sedem viet o siedmich knihách

Dalimír Hajko

Eva Fordinálová / Odklínanie Vajanského (K 100. výročiu úmrtia)

Politologický odbor Matice slovenskej v spolupráci s Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2016

 

Veľká milovníčka Záhoria odklína osobnosť a dielo Svetozára Hurbana Vajanského a spláca dlh, ktorý je nielen dlhom osobným, ale aj dlhom odbornej verejnosti voči „rodovému“ Záhorákovi s „koreňmi pevne vrastenými do tejto večne smädnej pôdy až k hlbinnej vlahe“ ■ Kniha nie je len učenou vedeckou prácou, akademickým sformulovaním teoretických poznatkov a výsledkov štúdia, ale aj zanieteným vyjadrením postoja k všetkému, čo doteraz o Vajanskom vyšlo ■ A hoci toho vyšlo pomerne hodne, doteraz sa nezjavilo dobrodružstvo poznávania Vajanského osobnosti a jeho diela v takej intenzívnej podobe ako v tejto knihe ■ Autorka odmieta všetky druhy ideologického onálepkovania spisovateľa a hľadá „vodu“ slobody a pravdy, ktorej „kaličov“ Vajanský odhaľoval s takou dôraznou precíznosťou, ale aj jemnosťou, v súdobom spoločenskom živote ■ Kniha je príkladom metodologicky dôslednej práce s historickým materiálom, ale nechýba jej ani sebareflexívny šarm a radostný pôvab objavovania nových súvislostí ■ Cenný je preto najmä kontextuálny prístup k Vajanského osobnosti a k jeho dielu ■ S úctou treba hodnotiť aj úsilie vydavateľov a širokého okruhu spolupracovníkov ■

ukážka z rubriky, 6/2017

Gustáv Murín

Eva Štolbová / Navrávačky s Dominikom Tatarkom

LIC, Bratislava 2013

 

Radi by sme mali Hrabala, ale máme „len“ Tatarku ■ Hrabal je svetový a Tatarka len náš ■ LIC je inštitúcia, ktorú si platíme aj za to, aby sme aspoň na toho Tatarku nezabudli ■ A práve tam niekto prišiel na šialenú myšlienku, že bude „autentickejšie“ vydať v najsurovejšej podobe jeho rozhovory so Štolbovou ■ Áno, je to autenticky nečitateľné ■ Je to absurdne domotané, uvravené, spletené a zhadzujúce aj to málo glorioly, čo okolo Tatarku ešte bola ■ Ak niekto chcel, aby nasledujúce generácie považovali Tatarku za napoly dementného, nudne uvraveného, v podstate slabomyseľného starca, tak sa mu to podarilo ■

ukážka z rubriky, 5/2017

Ján Čomaj

Matúš Kučera / Stredoveké Slovensko

Perfekt, Bratislava 2016, 2. vydanie

 

Jedno zo základných diel modernej slovenskej historiografie, ktoré sebavedomo zaznamenáva dejiny našich predkov zhruba od roku 450 a v ktorom sledujeme tri vlny nášho sťahovania do nádherného karpatského oblúka – zo severu a východu priesmykmi na dnešné východné a severné Slovensko, moravské Slovácko a Záhorie a z juhu do údolí a nížin stredného Slovenska ■ Čitateľa isto zaujme dráma násilného vniknutia avarských kmeňov na územie, už obrábané našimi predkami o stodvadsať rokov neskôr, vznik Samovej ríše v 7. storočí, jej vojny so západnými susedmi, aby ubránili svoj životný priestor, formovanie Veľkomoravskej ríše a jej postupný vývoj na vtedajšiu európsku veľmoc, ktorej jazyk – staroslovenčina – patril k štyrom svetovým rečiam, ktorými sa človek dohováral s Bohom – hebrejčine, gréčtine a latinčine ■ Originálne a pritom vecné, historicky doložené a logické je Kučerovo poznanie, medzičasom prijaté historickou vedou, že nie sme národ bez dejín (ako nám to bratia naznačili už pomenovaním samých seba ako „historická země“) ■ Rovnako presvedčivé sú údaje o tom, ako naši šľachtici, skúsenejší v organizácii štátu než potomkovia kočovných avarských kmeňov, spoluvytvárali nový štátny útvar, ktorý svet pozná pod názvom Uhorsko (Hungaria) a ktorý si Maďari prisvojili od prvopočiatkov a dali mu svoje meno ■ Po nádherne opísanom príbehu Veľkej Moravy nasledujú dosiaľ tak podrobne a živo nezmapované udalosti a vývoj Uhorského kráľovstva, vznik a rozvoj remesiel a obchodu, zrod slovenských miest ■ Vynikajúce dielo sa končí bitkou pri Moháči, keď sa začalo strastiplné obdobie tureckého panstva na väčšine uhorského územia a prvé smrteľné nebezpečenstvo moslimskej záplavy Európy ■ Fundamentálne dielo mága slovenskej historiografie a spisovateľa literatúry faktu dostalo vo vydavateľstve Perfekt aj dôstojnú podobu s množstvom nádherných ilustrácií ■

4/2017, ukážka z rubriky

 

Bohuš Bodacz

Kamil Peteraj / S tebou a bez teba

Ikar, Bratislava 2015

 

Do tohto výberu Peteraj zaradil texty, ktoré nie sú až také známe alebo dosiaľ unikali pozornosti, prípadne ešte neboli publikované, zato vyradil – až na výnimky – notoricky známe pesničkové texty; Peterajova poézia chce v prvom rade osloviť srdce čitateľa: „Nevošla sa do jedného srdca. / Dve zas boli pre ňu priveľa. / Láska. / Ešte zahorúca radšej zomrela. / A že žialiť za ňou nikto večne nebude, / nechala tu / fotky v ohni. Fotky na vode.“ ■ Jeho poéziou znie láska, sklamanie, poranené city, on a ona… „Ako spojiť krásu s hnusom…“ zamýšľa sa aj nad ľudským životom: „Ako žiť ten život ktorý sa nám nehodí…“ v tomto svete, kde „Čisté v špine hynie Krásne často leží na áre…“ ■ Peterajove verše sú hravé, jeho ľahké rýmovanie sa niekomu bude zdať až podozrivé, vzbudí v ňom presvedčenie, že nedorástli na hĺbku (a komplikovanosť) pravej poézie; isté je to, že čitateľa si vždy nájdu, napokon, kĺže Peteraj naozaj vždy len po povrchu? ■ (Zabudnuté sa vráti): „Keď strácame niečo vzácne / A keď zvesia krásne obrazy / Tak spýtaj sa izby prázdnej / Kto a koho porazil? // Keď výčitky znejú trápne / A rozum lásku podrazí / Keď niekto z dvoch sám je na dne / Tak kto koho porazil? // Na dlážke sklo Škoda zbierať / Zameťme sny a trapasy / To čisté však neumiera / Tak kto koho porazil?“ ■ V Peterajových textoch teda dominuje ľúbostná poézia, ale básnik vníma aj spoločenské dianie okolo seba (Pocta Majakovskému): „Odpusť, Bože, odpusť básnikom, / za to, že prišli na tento svet zmeniť, / čo bolo včera, predvčerom. / Ach, Pane, odpusť rebelom. // Ach, Pane, nezatrať duše rebelov. / Aj keď ti v nebi robia krik, / na zemi ich to štvalo, bolelo. / A za to nemôže z nás ľudí nik. // Pane, ochráň ten spolok čiernych duší. / Tú bandu psov, čo každá doba má. / Veď štekali len preto, lebo každý mlčí. // A umierali na to, že je ešte stále tma.“ ■ A tento poeta natus, ako možno Peteraja smelo nazvať, zamýšľa sa aj nad postavením súčasného človeka, priam krvavo dešifruje jeho pozíciu (O piatom kolese): „Svet je dnes plný piatych kolies / (Povedal by Brecht) / No kto o tom niečo napíše? / O tých neodsúdených trestancoch / Poctivých hlupákoch / O tej väčšine čo je tu navyše? // O tých čo nezmestia sa / Do počtu jeho teplých papúč / A dobre pripravených šancí? // Svet je dnes plný piatych kolies / Uštvaných prebytočných / A neželaných ľudí / Zahriaknutých národov / Ako cesto umiesených más // Svet je dnes plný zúfalých pôrodov / Nemilovaných detí / Usmievavých tyranov / Teroru slepých / Ale najmä nás nás nás nás // Len krv je drahá / Život lacný / Zábavu tu majú oplani a blázni / Áno svet / Je plný piatych kolies // Pribúdajú ich denne milióny / A márne si myslíš / Že v tom zlom kšefte zvanom ľudský život / Nejdeš ty len oni // Svet ťa stokrát denne o opaku presvedčí / A odpinká ak ide o vec / Aby si si uvedomil že nemáš žiadnu šancu / V dobe piatych kolies // Si ľahostajnejší než prach kameňu / A kašleš na každú premenu // Veď je to len fráza ktorá z dejín ozve sa – / Vymeňte na tom voze kolesá.“ ■ No napriek tomu všetkému negatívnemu, čo nás obklopuje, je Peteraj ako básnik: „A vo viere v zopár dobrých ľudí / Ťažký recidivista.“

 

Daniel Hevier / Štúr bedeker

Literárne informačné centrum, Bratislava 2015

 

Hevier napísal knihu o Štúrovi, lebo „pre väčšinu Slovákov je Štúr ako také Maldivy. Už o ňom niečo počuli, ale zblízka ho ešte nepoznajú“. ■ A keďže je kniha určená predovšetkým mladým ľuďom, Hevier sa prispôsobil ich vnímaniu sveta a prijímania informácií ■ Zavrhol chronológiu, postupnosť od narodenia Ľudovíta Štúra po jeho tragickú smrť, zvolil si abecedný princíp, podľa neho sprístupňuje témy, o ktorých je presvedčený, že sú zaujímavé, že obsahujú príbeh, konflikt, drámu či humor ■ Chcel vytvoriť „literárny komiks“ či „obrázkovú čítanku“, ktorá môže byť doplnkom oficiálnych učebníc ■ Po dopísaní knižky dospel Hevier k jednoznačnému záveru: „Ľudovít Štúr bol inšpiratívny, zaujímavý, podnecujúci, provokujúci človek. A génius… Štúr nepochybne vytvoril tento národ.“ ■ Môžeme Hevierovi veriť, veď prečítal kompletné Štúrovo dielo a množstvo literatúry týkajúcej sa jeho osobnosti a diela ■ Jeho ambíciou nie je prinášať nové fakty, ale tie overené podať originálnym spôsobom ■

 

Mirka Ábelová / Na!

Ikar, Bratislava 2014

 

Mirka Ábelová sa narodila v Bojniciach roku 1985 ■ Jej krátka literárna kariéra je pomerne úspešná, prvé knižne publikované verše jej vyšli v kolektívnej zbierke Sólo pre 9 hlasov (2011), už predtým sa stala laureátkou Ceny Ruda Fabryho (Budmerice 2010), onedlho debutovala samostatnou zbierkou básní Striptíz (2011), okrem toho je víťazkou súťaže Básne 2012 a v tom istom roku vyšli jej básne v rovnomennom zborníku a v zborníku Pulz Vyšehradskej štvorky, Almanach 2012 ■ Pracovala ako reportérka v Slovenskom rozhlase, v súčasnosti je hovorkyňou slovenskej odnože hnutia Greenpeace a venuje sa aj kariére textárky ■ Básne Mirky Ábelovej sa niekedy ťažko vnímajú ako poézia ■ Rozhodne však autorka čitateľa zaujme, až strhne úprimnosťou, bezprostrednosťou, autentickosťou svojej výpovede a vďaka tejto sile otvorenosti a spontánnosti neprekážajú v texte ani časté vulgarizmy či používanie slangu ■ V pálčivých sebareflexiách dramaticky približuje svoju citovú mapu; v zamýšľaní nad spoločnosťou, ľuďmi naokolo tu a teraz jej nechýba zmysel pre humor a fajnová irónia ■ V jednej z básní takto uvažuje o umení: „… vyrástol si z trendových gest / už vieš že Umenie sa robí inak / nenájdeš ho medzi ovcami v stádach / ani v lajfstajlových časopisoch // to skutočné / je také opustené / ako ty / keď prídeš domov z práce“

3/2017, ukážka z rubriky

 

Bohuš Bodacz 

Dominik Dán / Kráska a netvor

Slovart, Bratislava 2013

Pod pseudonymom dobre utajený Dominik Dán (1955) sa už viac ako dvadsaťpäť rokov zaoberá vyšetrovaním zločinov a zo svojich bohatých skúseností čerpá pri písaní detektívnych románov, ktoré sa hneď po vyjdení stávajú bestsellermi ■ Pri tvorbe príbehov vychádza z reálnych udalostí ■ V tomto prípade sa dej presúva do septembra 2008, keď neďaleko slovenských hraníc v Maďarsku nájdu doráňané nahé telo mladého dievčaťa ■ Vysvitne, že ide o slovenskú študentku a rozprávač si neodpustí uštipačnú poznámku: „Jej kolegovia z roku 1989 jej na námestí vyštrngali úplne iné študijné podmienky, než mali oni predtým, takže tvrdo platila za internát, za stravu, za cestovné, za skriptá, za konzultácie, za pomôcky… za všetko.“ ■ Kriminalisti pri vyšetrovaní vraždy narážajú na niektoré nezmyselné zákony, ktoré vo svojej podstate ochraňujú zločincov: „Vrahovia všetkých krajín, spojte sa! A príďte k nám, tu môžete vraždiť, znásilňovať, zabíjať a škrtiť, a nikto vám nič nespraví, lebo zákon je zákon a je viac ako zdravý rozum!“ ■ Silnou stránkou Dánových kriminálnych románov je živý jazyk, dynamická narácia a predovšetkým autentickosť príbehu s presvedčivou atmosférou, rozprávanie súčasne napriek tragike presvetľuje svojrázny humor, neraz, samozrejme, čierny ■ Dominik Dán dávno prekročil slovenské hranice detektívneho žánru a minimálne v Európe patrí k tomu najlepšiemu, čo v tejto oblasti vznikne ■

 

Hallgrímur Helgason / 10 rad nájemného vraha, jak vyčistit kvartýr

Preložil Martin Brát

Plus, Praha 2011

Hallgrímur Helgason (1959) je islandský maliar, spisovateľ, prekladateľ a novinár ■ Napísal niekoľko románov, z ktorých najúspešnejší je (aj sfilmovaný) román 101 Reykjavík ■ Hlavným hrdinom jeho „islandského trilera“ je Tomislav Bokšić, zvaný Toxic, člen chorvátskej mafie v New Yorku, ktorej slúži ako „plačeni ubojica“, nájomný zabijak ■ Jedného dňa však po ňom ide FBI, teda musí utiecť, zatúži po Záhrebe, ale okolnosti ho prinútia, aby napokon priletel na Island ako reverend Láskavý ■ Obzerá sa okolo seba, ale ako sa venovať starému remeslu, keď sú miestni až nechutne mierumilovní, prakticky neexistuje kriminalita, nemožno si zaobstarať zbraň a navyše tu v lete pol roka nezapadá slnko? ■ Helgasonovo rozprávanie je plné sarkastických poznámok, opisov divej a krásnej islandskej prírody v kontraste s čiernym humorom hlavnej postavy ■ Postavu Chorváta Bokšića využíva autor aj na zamyslenie nad nezmyselnosťou srbsko-chorvátskeho vojnového konfliktu („Každý človek patrí k nejakému národu, k niečomu, čo ho mnohonásobne presahuje. Národ je súčet všetkej našej sily rovnako ako hlúposti. A vo vojne tá prvá počúva tú druhú.“), ako aj všetkých vojen: „Vojna dáva otázky, na ktoré mier nedokáže odpovedať. Preto vždy príde ďalšia vojna.“

 

John Connolly / Ztracené duše

Preložil Martin Verner

BB/art, Praha 2011

John Connolly je na Slovensku prakticky neznámy, a to napriek tomu, že patrí medzi popredných svetových autorov detektívnych románov, čo dokazuje aj cena Shamus udeľovaná v USA najlepším detektívkarom ■ Tento Ír sa narodil 31. mája 1968 v Dubline a medzi jeho najpopulárnejšie diela patrí román Na ostrie noža, ďalej treba spomenúť romány Bozk smrti, Biela cesta, Neodpočívaj v pokoji, Čierny anjel, Zabijaci, Milenci, výborná je aj jeho zbierka hororových poviedok Nokturná aj temný a veľmi nápaditý fantasy román Kniha stratených vecí ■ Príbeh románu Stratené duše sa začína inváziou Američanov do Iraku a vykradnutím bagdadského historického múzea americkými vojakmi, pri ktorom zmizli vzácne staroveké artefakty ■ Medzi nimi sa nachádza zlatá skrinka ukrývajúca mystické zlo ■ Z Bagdadu sa dej presúva do amerického štátu Maine, kde žije veľa veteránov z irackého ťaženia, trpia posttraumatickou stresovou poruchou, množia sa samovraždy, ale aj vraždy, a tak na scénu vstupuje Connollyho ústredná postava viacerých románov, veľmi neortodoxný súkromný detektív Charlie Parker ■ Čo všetko sa odohráva v hlavách vojakov, ilustruje autor úryvkom zo súdneho procesu s poručíkom Williamom Calleym týkajúceho sa vietnamskej dediny My Lai v roku 1970: Sudca: „Na čo ste strieľal?“ Poručík: „Na nepriateľa, pane.“ Sudca: „Na ľudí?“ Poručík: „Na nepriateľa, pane.“ Sudca: „Neboli to napriek tomu ľudské bytosti?“ Poručík: „Áno, pane.“ Sudca: „Boli to ľudia?“ Poručík: „Neviem, pane…“ ■ Connolllyho príbeh ponúka popri napätí a dramatickom rozprávaní aj pre autora typickú prítomnosť bytostí, ktoré nemusia byť z tohto sveta, vyslovujúc tak obavy z večnej všadeprítomnosti zla ■

ukážka z rubriky 1/2017

JÁN ČOMAJ

 

Michal Habaj / Feničania

Vydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2016

 

Bájny národ odvážnych moreplavcov, neúnavných cestovateľov a rodených obchodníkov, ktorí vynašli veľa užitočných vecí, medzi nimi aj peniaze, len nám zabudli odkázať, ako z nich vyžiť Autor, mladý historik starovekých dejín Blízkeho východu z čias ešte pred antikou, predkladá zasvätený a vďaka prístupnému štýlu aj pútavý obraz spoločnosti, na ktorej výdobytky nadväzovali Gréci i Rimania Jednoduchým rozprávačským štýlom (možno mal pri písaní pred duševným zrakom nás ako poslucháčov) podáva niekedy prekvapivé, ale vždy presné a bohaté informácie oFeničanoch a ich susedoch v starovekom Stredomorí Autorovu faktografiu a jeho tvrdenia verifikovali dvaja špičkoví odborníci na danú tému: profesor P. Charvát z Karolovej univerzity a docent P. Valachovič z Univerzity Komenského, pričom obaja konštatujú, že kniha je ojedinelá nielen na Slovensku, ale aj v európskych rozmeroch Príťažlivosť diela zvyšujú reprodukcie dobových artefaktov, mapy a iný ilustračný materiál, ale aj dôstojná polygrafická podoba knihy Kto sa rád dá očariť krásou a múdrosťou staroveku, má skvelú príležitosť Potešiteľné je, že aj po smrti iniciátora vydavateľstva Perfekt a garanta jeho náročnosti E. Drobného si vydavateľstvo naďalej zakladá predovšetkým na vkuse a literárnych hodnotách

 ukážka z rubriky, 12/2016

ANDRIJAN TURAN

 

Charles Bukowski / Najkrajšia žena v meste

Preložil Pavol Lukáč

Citadella, Bratislava 2014

Poviedky divého majstra života, alkoholika a muža mnohých zbytočných povolaní Charlesa Bukowského nie sú určite čítaním pre každého, podaktorým citlivým povahám by mohli spôsobiť aj estetický šok Bukowski je totiž rovnako ako vo svojom neortodoxnom a šialenom živote priamy, tvrdý, úprimný, neúprosný, osobný, prostý, sprostý, hrubý, urážajúci, ohurujúci, pravdivý i absurdný aj vo svojich písačkách Poviedky sú často prerozprávaním rituálov jeho života, ktorý sa dá nazvať všelijakým, len určite nie nudným, občas sú možno šialenou mystifikáciou, ale ak sa do nich už raz pustíte, vtiahnu vás do sveta, kde sa už nemožno červenať, pretože autorovi nič ľudské nie je cudzie, hoci by ste si mohli poľahky pomyslieť , že sa až pričasto dotýkal dna Bukowski totiž vypil toho za svoj pomerne dlhý život toľko, koľko by sme podaktorí ani nepreplávali, a jeho vzťahy a životné eskapády sa nedajú nazvať inak než turbulentné, šialené, na hrane zákonnosti a normálnosti Aj napriek tomu však tento autor nezostal hlúpym a vygumovaným človekom, čo nemá čo múdre povedať, pretože bol celý život až maniacky podrobným, presným pozorovateľom sveta okolo seba, ku ktorému sa staval značne kriticky Americký sen v štýle Bukowského je skôr nekonečnou a nekončiacou sa nočnou morou, hoci samotného autora sláva na sklonku života predsa len dostihla a stal sa tým, čím do značnej miery opovrhoval Znudeným, rozmaznaným a mrzutým milionárom s drahým autom, vilou, bazénom a mladšou milenkou, s ktorou chodí do reštaurácie na pravidelný obed a dobré víno a odtiaľ na nákupy a na dostihy prehrať pár povinných tisícok

  

Hugh Fielder / Pink Floyd − Odvrácená strana zdi

Preložil Michael Talián

Slovart, Praha 2014

Nemusíte byť ani veľkým znalcom či milovníkom modernej hudby, aby ste pri vyslovení názvu Pink Floyd spozorneli a započúvali sa, či sa odniekiaľ neozve milovaná známa melódia Knižka Pink Floyd – Odvrátená strana steny mapuje takmer pol storočia rocku a opisuje dramatickú a farebnú históriu najpopulárnejšej psychedelickej kapely sveta a jednej z najprevratnejších skupín, aké kedy stáli na pódiách Je to prvý prehľadne prerozprávaný a úplný príbeh skupiny Pink Floyd, ktorý ilustruje množstvo skvelých fotografií, od vzniku kapely v Cambridgei cez obdobie, keď rolu autora textov zastával neuchopiteľný schizofrenik Syd Barett, až po nezabudnuteľné nakrúcanie slávneho albumu Dark Side of the Moon Čitateľom umožní poodhaliť tajomstvo jednotlivých piesní, zoznámiť sa s vývojom jej legendárnej svetelnej šou a bábok, prezradí mnohé o ostrých konfliktoch členov skupiny a ešte oveľa viac Nechýba tu ani ich kompletná diskografia Toto všetko je doplnené viac ako 200 fotografiami od Syda Barretta, Rogera Watersa, Davida Gilmoura, Ricka Wrighta a Nicka Masona vrátane snímok z koncertov a momentiek zo života Ak by som bol skalným fanúšikom Floydov, radšej si nekúpim na týždeň dobroty do chladničky, ale túto knihu jednoducho musím mať!

  

Peter Gregor / Pohybovať sa vo vlastnej koži

Marenčin PT, Bratislava 2014

V duchaplných a skutočne zaujímavých rozhovoroch s básnikom Petrom Gregorom, ktoré vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov, dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či alkohol Pokiaľ ste Petra poznali, viete, že asi v každom rozhovore sa ho redaktori spýtali aj na jeho impozantný a nápadný zovňajšok, na čo majster Gregor ponúkol vždy patrične uštipačnú i sarkastickú odpoveď, keďže elegantný štýl jeho obliekania patril k nemu ako k šľachticovi rodný hrad Vskutku, Peter Gregor sa obliekal, tak ako sa skladá dokonalá symfónia či maľuje krásne zátišie, súhra jeho topánok, nohavíc, saka, košele, vestičky, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača a spony do kravaty bola symbolom a znakom vysokej elegancie tohto bohéma telom i dušou Je autorom, ale i človekom, čo si vyžaduje rešpekt a pozornosť, keďže sa takto prezentoval aj v časoch, keď polovica národa chodila, žila a občas aj umierala v smradľavých zaolejovaných montérkach Básnik, dramatik a satirik Gregor patril podľa vlastných slov k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie a nielen ja som si zamiloval jeho knižky ako Potreba visieť (1968) Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), Muž menom Jób (1993) či skvelé Etudy, a tak je asi aj pre mňa táto knižka peknou záverečnou bodkou za jeho životom a dielom Dnes, keď Peter sedí v nebi a učí piť Marilyn Monroe rum, sú jeho knihy stále tu s nami, tak ako fotografia jeho parádnej postavy, ktorú si občas pre dobrý pocit premietnem v pamäti

  

Kurt Vonnegut / Když smrtelníci spí

Preložil Petr Štádler

Argo, Praha 2014

Pokiaľ nepoznáte dielo významného amerického spisovateľa Kurta Vonneguta, tak vám veľmi srdečne odporúčam prečítať si najprv jeho zásadné knihy ako Bitúnok č. 5, Matka noc, Raňajky šampiónov a Mechanický klavír Až potom môžete siahnuť (a najmä naplno si ju vychutnať) po jeho tretej posmrtne vydanej zbierke poviedok Keď smrteľníci spia, ktorá prináša autorove veci z počiatku jeho spisovateľskej kariéry, zdanlivo obyčajné, no práve v tom je ich neobyčajné čaro Odlišujú sa totiž svojím vnútorným svetom tak veľmi od dnešného diktátu klipového či trilerového vykresľovania existencie či potreby šokovať čitateľa na každej tretej strane čímsi novým Sú priepastne iné práve tým, že obsahujú „obyčajné ľudské posolstvo“ Napríklad technik George sa rozhodne byť obchodným cestujúcim, aby mohol žiť so svojou hovoriacou chladničkou Jenny, mladá idealistická sekretárka Amy sa zamiluje do bankového lupiča na úteku, štedré životné poistky vyvolávajú epidémiu samovrážd, ambiciózny staviteľ ciest sa doma hrá s vláčikmi, kým mu jeho svet nerozmetá na kusy žena alebo staršia vdova, čo dostáva dojemné milostné listy od tajomného muža Vonnegut vždy vyrozpráva zaujímavý a nadčasový príbeh, ktorý pri všetkej jeho absurdnosti a čiernom humore nemusí vyzerať až tak nepravdepodobne a je zväčša celkom pochopiteľný a prekvapujúco realisticky prijateľný V knižke poviedok Keď smrteľníci spia je Vonnegut verný svojej unikátnej obrazotvornosti, pozorovateľskému nadaniu a osobitému druhu humoru, výstižne zachycujúc, ako vyzerá alebo ako by mohol vyzerať svet okolo nás

ukážka z rubriky, 9/2016

JOZEF ŠPAČEK

 

Stanislav Rakús / Poetika prozaického textu

Modrý Peter, Levoča 2015

 

V nijakom prípade nemožno v našich slovenských pomeroch pokladať za obvyklé, že odborná kniha z literárnej teórie v relatívne krátkom čase vychádza už v treťom vydaní ■ Menej prekvapivé je to, že jej autorom je odborník viac ako naslovovzatý – špičkový literárny vedec a zároveň excelentný prozaik v jednej osobe, teda osobnosť viac ako povolaná zamerať sa práve na túto problematiku, možno jednu z najkľúčovejších v literatúre ako takej, hoci v podtitule bližšie určuje podstatu svojho bádateľského zamerania (Látka, téma, problém, tvar) ■ Rakúsova kniha je osobitá aj tým, že v nej ide v podstate o jednoliaty text, bez vyčlenených kapitol či tém alebo heslovitého usporiadania problematiky prozaických žánrov, čo však vôbec nepôsobí neprehľadne, hoci zaradenie vecného či menného registra na konci knihy by čitatelia určite vysoko ocenili ■ Literárny vedec a skvelý prozaik v jednej osobe svoje teoretické závery odvodzuje zo sústredeného skúmania autorov, na ktorých zameriava svoju pozornosť permanentne – ide najmä o M. Urbana, F. Švantnera, A. Bednára, no problematiku témy ich próz, nastolenia základných epických problémov a zosúladenie týchto faktorov so žánrovým vymedzením na osi novela − román spája veľmi prirodzene i s príkladmi zo svetovej prózy, od Maupassanta, Čechova po Kafku či Hrabala ■ Zameriava sa na také nuansy prozaickej štruktúry, ako sú medziriadkový priestor, katarzný priestor či druhoplánový priestor, čo si už vyžaduje predsa len aspoň určitý stupeň teoretickej prípravy čitateľa na túto publikáciu ■ Treba pripomenúť, že touto knihou nadväzuje či spresňuje a prehlbuje tie poznatky, ktoré uviedol v svojej predchádzajúcej knihe Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou, týkajúcej sa najmä noviel a románov M. Urbana a F. Švantnera a situácií niektorých postáv, vystavených výraznému epickému napätiu ■ V detailných analýzach rôznych textov a ich segmentov sa však nestrácajú celé texty toho-ktorého autora a Rakúsov axiologicky univerzálny postoj k ich umeleckému výkonu ■

6/2016, ukážka z rubriky

ANDRIJAN TURAN

 

Klimáček Viliam / GUnaGU… GUnaGU? GUnaGU!

30 rokov – 30 hier

Ikar, Bratislava 2014

Humor je mimoriadne ťažká umelecká disciplína, už len preto, že každý chytro spozná, ak je zlý ■ GUnaGU − to je divadelná značka kvality i undergroundový, humoristicko-divadelný fenomén, ale aj autorský projekt hercov a intelektuálov, ktorí sa onehdy potrebovali vzoprieť dobe, aby sa z reálneho socializmu načisto nezbláznili ■ Viliam hovorí s Viliamom či Klimáček spovedá Klimáčka – spisovateľ, dramatik, režisér a zakladateľ divadla GUnaGU spovedá v knižke sám seba, nielen o tridsaťročnej histórii tohto kultového divadla, ale aj o atmosfére niekdajšieho Slovenska od roku 1985 až dodnes ■ Mnohí fanúšikovia bratislavského divadla GUnaGU vedia, že vždy veľmi citlivo reagovalo na fenomény doby, ktoré sa stali vďačným námetom pre jeho často mimoriadne vtipné a adresné hry ■ Kniha tak spomína bez zbytočnej nostalgie aj na časy, keď sa práve nežilo najveselšie, no dýchalo sa (hoci v podzemí) pekne ľahko a slobodne ■ Okrem vtipných bonmotov v „autorozhovore“ a unikátnych fotografií autor predstaví okolnosti, vďaka ktorým GUnaGU objavilo mnohé dnes už v médiách dokonalo etablované herecké talenty ■ Kniha je skvelou pozvánkou na predstavenie pre tých, ktorí ešte Klimáčkov humor nepoznajú a nevedia, že smiať sa dá aj na komornom divadielku, ktorého hercov sa môžete doslova dotýkať, tak ako sa oni hĺbkou a pravdivosťou nenásilného prenosu myšlienok dokonale dotýkajú vás ■

 

Alice Schroeder / Snehová guľa

Eastone Books, Bratislava 2009

Kniha Snehová guľa je jedinečný, prvý a aj posledný životopis najbohatšieho muža na svete Warrena Buffetta, napísaný s jeho plnou podporou a spoluprácou ■ Táto knižka, ako spojenie jedinečného obchodného dôvtipu, životného príbehu a osobnej filozofie tohto „zázraku z Omahy“, je nevyhnutným čítaním pre každého ctižiadostivého biznismena, ktorý by chcel zajtra znovuobjaviť a zopakovať základné prvky životného úspechu najväčšieho investora na svete ■ Buffetta fascinovala idea rizika a pravdepodobnosti odmalička a svoje prvé podnikanie založil už vo veku šiestich rokov ■ V roku 1964 kúpil krachujúcu massachusettskú textilnú firmu Berkshire Hathaway a výhradne uplatňovaním správnych investičných princípov z nej vytvoril dvanástu najväčšiu korporáciu v USA – čo je úspech, ktorý sa v dejinách biznisu nikdy ničomu nevyrovnal ■ Napriek odhadovanému majetku vo výške približne 62 miliárd USD Buffett vedie striedmy život, domov si nosí plat len 100 000 USD ročne a jeho jediným luxusom je vlastné lietadlo, za ktorého vlastníctvo sa niekoľkokrát verejne ospravedlnil ■ V roku 2006 daroval konkrétnym charitatívnym projektom 37 miliárd USD ■ Kniha The Snowball je komplexným a zasväteným pohľadom na jednu z najpozoruhodnejších osobností sveta a súčasne na jedného z najobľúbenejších verejných činiteľov, ktorý nikdy neprestal byť ľudskou a empatickou osobnosťou ■

 

Svetlana Alexijevičová / Vojna nemá ženskú tvár

Absynt, Krásno nad Kysucou 2015 

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevičovej vychádza v slovenskom preklade už druhýkrát a tentoraz je konečne úplná! ■ Oproti prvému vydaniu z roku 1990 ide totiž o rozšírenú verziu, kde sa zjavujú aj pasáže vyškrtnuté bdelým a nemilosrdným sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny, ktoré prelomili vynútené mlčanie a vypovedali celú pravdu ■ Svetlana Alexijevičová neloví v známych vodách vojnovej prózy, ale novátorsky pátra po inej, trochu neznámej tvári vojny ■ Nezaujímajú ju vyčerpávajúce boje osamelých hrdinov proti presile fašistov a medaily nepriestrelných hrdinov, čo nezahynú ani pod pásmi 50-tonového Tigra ■ Spisovateľka skúma detailne hraničné zážitky, ktorých sa nemožno nikdy úplne zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti a už vôbec nie zo snov ■ Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevičovej strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny ■ Osobný obraz, ktorý by sme v kusých kapitolách oficiálnych učebníc dejepisu hľadali dosiaľ len márne ■

 

Leonid N. Andrejev / Myseľ

Európa, Bratislava 2011 

Symbolizmus a expresionizmus v spojení s filozofickými náhľadmi na ľudský osud sa v diele slávneho ruského spisovateľa Leonida Andrejeva spájajú do celku, ktorý je v mnohom zaujímavý a prínosný aj pre dnešok ■ Tento múzami vysoko obdarený skeptik čelil celý život depresiám, asi aj preto, že neveril ani v Boha, v silu rozumu, ba ani v mravné hodnoty, a tak veľmi bolestne prežíval svoje neľahké životné rozpoloženie ■ Spisovateľ hlboko ovplyvnený Schopenhauerovou teóriou životného pesimizmu sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu, a preto je fascinácia smrťou pomerne prirodzenou témou jeho majstrovských diel ■ Štylisticky a jazykovo výborne vybavený prozaik hľadí na človeka komplexne, tvrdiac, že osud ľudskej bytosti nepodlieha neviditeľným náhodám, ale autentickému uvažovaniu a schopnosti vidieť, vedieť, cítiť, poznať a oddeliť dobro od zla ■ Znie to nepravdepodobne, no tento tichý introvert nabádal ľudí, aby sa neuzatvárali do seba, pretože sa potom dostanú do zlej spoločnosti ■ Veľký znalec ľudskej duše a osamelosti Leonid Andrejev je dodnes nielen v Rusku obdivovaným a milovaným spisovateľom, hoci vo svojich prózach dokonale rozbil obraz človeka, ktorý tak prácne roky budovali L. N. Tolstoj a F. M. Dostojevskij ■ Kniha Myseľ je majstrovsky cizelovaným textom, v ktorom je každá veta nositeľkou myšlienky, opisujúc skryté vnútro človeka a zlo, ktoré v ňom drieme a derie sa nezastaviteľne von ■

 

Gabriel García Márquez / Sto roků samoty

Odeon, Praha 2015

Román kolumbijského majstra slova je už takmer polstoročie jedným z najvýznamnejších diel latinskoamerickej, ale aj svetovej prózy a pre akéhokoľvek človeka, čo by sa chcel venovať písaniu, je nepochybne základným a povinným čítaním ■ Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Márquez, ktorý si týmto dielom vydobyl celosvetovú slávu a obrovské uznanie, v knižke zobrazuje neobyčajne magickým a čitateľsky príťažlivým spôsobom fascinujúci osud generácie Buendíov žijúcich vo fiktívnom tropickom mestečku Macondo ■ Román sa dá interpretovať čiastočne aj ako historická správa o vývoji juhoamerického kontinentu od čias oslobodenia a začiatku občianskych vojen (1830 − 1902) až po nástup severoamerického imperializmu (1899 − 1930), ale aj ako symbolický opis samoty človeka, ktorý stratil harmonický vzťah k svetu ■ Individuálnu samotu, ktorou trpia všetci obyvatelia Maconda, možno prekonať len láskou a medziľudskou solidaritou, keďže tá ako jediná možno zabráni skaze, čo sa neodvratne blíži ■ Kniha je farebným a dych berúcim rozprávaním majstra spisovateľa, otca magického realizmu – pre každého čitateľa je zážitkom na celý život, ktorý si musíte a chcete aspoň raz za desaťročie obnoviť ■ Márquez, vedomý si kvalít svojho diela, zakázal komukoľvek príbeh za jeho života sfilmovať, a predpokladá sa, že tento zákaz dodržia aj spisovateľovi dedičia po jeho smrti (zomrel 2014) ■ Počet predaných kusov knižky vo všetkých jej prekladoch sa v minulom oku priblížil k 35 miliónom ■

 

Stephen King / Revival

Ikar, Bratislava 2016

James Morton bol chlapček, keď k nim do farnosti prišiel mladý sympatický farár Charles Jacobs ■ Priviedol si krásnu manželku, malého synčeka a mnohé deti vo farnosti zabával milými elektrickými vynálezmi ■ Tragédia však reverenda pripravila o milovanú rodinu a jeho zármutok sa zmení na osobnú revoltu proti Bohu a po kázni, v ktorej verejne odvrhne svoju vieru, musí z fary odísť ■ Odvtedy prešlo veľa rokov, Jamesa Mortona živí rocková hudba a zabíja závislosť od heroínu ■ Je na dne, keď sa opäť stretne s Charlesom Jacobsom, ktorý je posadnutý predstavou všemocnej božskej elektriny a jeho vynálezy vedia už rovnako pomôcť, ako aj veľmi uškodiť ■ Muž, ktorý kedysi slúžil dobru, dnes kladie na oltár svojej novej modly nielen svoj život, ale aj životy iných ■ Americký majster hororu a veľký rozprávač King prináša opäť znepokojujúci, no ľahko uveriteľný príbeh, ktorý prinúti človeka skontrolovať, či je večer všetko v byte bezpečne zhasnuté ■

 

Paul Rees / Robert Plant: Život

Preložil Petr Ferenc

Jiří Ševčík, Plzeň 2015

Niektoré osudy rockových legiend patria možno už dávno do učebníc dejín umenia, hoci sa tam ešte zatiaľ nedostali ■ Anglický spevák a frontman skupiny Led Zeppelin Robert Plant je rockerom telom i dušou a jeho biografia bez príkras a mašličiek zobrazuje krásy, ale aj besy života jednej hardrockovej legendy ■ Plant je nielen skvelý spevák, skladateľ a hudobný vizionár, ktorý zažil fenomenálny vzostup svojej kapely na vrchol a jej obrí komerčný úspech (len v USA predala skupina viac než 70 miliónov platní, čím sa zaradila na druhé miesto za Beatles…), ale zažil aj veľké osobné pády, ktorým sa v knižke nijako nevyhýba ■ V roku 1977 mu zomiera syn Karac a o tri roky neskôr nešťastnou náhodou aj jeho veľký priateľ a bubeník kapely John Bonham, čo je príčinou rozpadu skupiny ■ Paul Rees, autor knihy, je rešpektovaný hudobný publicista, ktorý pracoval v renomovaných svetových periodikách ako Sunday Times, Telegraph, Independent, ako aj vo významnom rockovom magazíne Kerrang! ■ Ako obrovský fanúšik skupiny začal písať knižku až po mnohých stretnutiach s Plantom, ktorý mu poskytol množstvo doteraz nezverejnených faktov, fotografií, ale aj spresnení o svojom živote a túto knižku po jej vydaní označil za dosiaľ najpresnejší a najzasvätenejší pokus, ako pochopiť a interpretovať skupinu Led Zeppelin a osobnosť R. Planta ■ Ak ste rocker, mala by byť táto knižka už dávno na čestnom mieste vo vašej knižnici! ■

5/2016

JÁN ČOMAJ

 Viera Švenková / Hry vetra

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2015

 Autorka je vo svojich prózach stále svieža, hoci je v literatúre už pol storočia Dôkazom toho je aj táto rozsahom neveľká, ale počtom poviedok – vari päťdesiat! – úctyhodná knižka Nedávno som dočítal jej knihu Hory na dosah a v duchu som s obidvom ocenil jej rozsiahlu škálu duševných napätí, jemných konfliktov, sklamaní a nádejí hrdinov, presnejšie hrdiniek, pohybujúcich sa v podtatranskom svete – a už je tu jej nová kniha, nové osudy, nové zápletky, noví hrdinovia! To by ma ani tak neprekvapilo, poznám autorkinu tvorivú kapacitu, viem, že povedľa toho – či práve v tom čase – publikuje takmer v každom čísle Literárneho týždenníka svoje malé eseje, no šokoval ma počet poviedok A každá z nich má prirodzene svoj námet, príbeh, konflikt, pointu, preboha, veď ona ich sype z rukáva! to je prvé moje začudovanie Druhé: ako rozumie súčasným ženám, keď je predsa len z trochu iných čias Ani sa nečudujem: hoci tie dievky a dámy čítajú málo, Švenkovú čítajú, na moju radosť

 

Ivan Lehotský / Klasy bez zrna

Rádioprint, Bratislava 2014

 Jeden z najznámejších redaktorov slovenského rádia, spolutvorca rozhlasových podôb našej prózy a beletristickej publicistiky za posledné desaťročia, spoluautor veľkého seriálu Čo nového, Bielikovci nedávno priniesol portréty najzaujímavejších osobností, s ktorými sa stretol pred mikrofónom Vtedy načieral hlboko v čase – spomínal na vlastné dramatizácie, fíčre a publicistiku a najmä na ľudí, s ktorými sa pred mikrofónom stretal, v tejto knižke načrel do iného súdka – priniesol vlastnú umeleckú prózu Čo je dôležité: urobil to úspešne, citlivo, s poznaním a pochopením ľudských osudov Hrdinovia jeho príbehov sú obyčajní ľudia, ktorí mu pre niečo zvláštne utkveli v pamäti Krehký literárny text, čo Ivan Lehotský servíruje, je čosi úplne iné ako mikrofónové dramatizácie a pásma – a zvládol ho, s dominujúcou črtou záujmu o osudy obyčajného človeka ■ Má dar vcítenia sa, inak by jeho prózy neboli také presvedčivé, a je jedno, či hrdinom je pltník, bača, horár, intelektuál alebo dedinská starenka Autorka príhovoru v úvode knižky uvádza, že Ivan Lehotský je citlivý terapeut a jeho svedectvá sú naplnené láskou k človeku – ako autora poznám, to je v ňom, na to sa v knihe nemusel hrať

 

 Terézia Rančáková – Matúš Demko a kol. / Reportér Gavril Gryzlov

Verbum, Ružomberok 2012

Kniha sa mi dostala do rúk náhodou a iba nedávno, preto oneskorene reagujem, ale pozornosť si zaslúži – a hneď z niekoľkých dôvodov Na slovenských masmediálnych fakultách nebýva zvykom pripomínať si osobnosti slovenskej žurnalistiky druhej polovice 20. storočia – a pritom je koho (Kaliský, Mňačko, V. Ferko, Kalný, Gryzlov, Ličko, Olšinský, Vároš, Mráz, z mladších Jerguš Ferko…), žijúci si nepamätajú, že by ich žurnalistické školy pozývali na besedu, to sa naozaj stane len výnimočne O to väčšmi poteší takýto návrat budúcich novinárov k osobnosti, ktorá práve mladým adeptom žurnalistiky môže povedať najviac: odvahou osobnosti, obranou spravodlivosti, reportérskym duchom, neúnavnosťou, nosom na témy, štylistickou zdatnosťou a najmä zástojom pravdy V titulku uvádzame zostavovateľov knihy, ale treba spomenúť aj poslucháčov-autorov jednotlivých pohľadov na život a tvorbu G. Gryzlova: Miroslav Béreš, Viktória Cechová, Michaela Demková, Lenka Ptáčková, Juraj Sedlák, Daniel Lysý, Simona Adamcová, Denisa Dinisová, Jana Jurgová, Miroslava Kozáriková, Andrej Kuzmány, Dominik Pračko, Monika Domeníková, Rastislav Dluhý, Erik Šimoňák, Katarína Grenčíková, Eva Čobejová – tí všetci si rozdali témy o G. Gryzlovovi: kapitoly Gryzlovovho života, jednotlivé kľúčové reportáže, Gavrilove knihy, reflexie priateľov, bibliografiu… ideálna súhra a perfekte poskladaný celok ■ Kniha je dôstojným pripomenutím autora, o ktorom raz L. Mňačko povedal: „Také reportérske eso, akým je Gryzlov, by na Západe platili zlatom!“  Pre autorov je kniha skvelou školou kompozície a spolupráce na kolektívnom diele, napokon, noviny, časopisy, televízne alebo rozhlasové relácie, ktoré po absolvovaní štúdia čakajú na absolventov žurnalistiky a masmediálnych fakúlt, sú takisto kolektívnym dielom Množstvo autentických fotografií, spomienky Gryzlovových priateľov, najmä z čias jeho dobrovoľného vyhnanstva na Vlčom laze, a zasvätené interview s Gavrilovým kolegom Slavom Kalným zvyšujú hodnotu diela, ktoré sa mi žiadalo i takto − hoci s oneskorením – pripomenúť

 

Zuzana Jarošová – Dušan Roll – Peter Čačko / Príbeh BIB / Story of BIB

Bibiana, Bratislava 2015

 Možno si ani neuvedomujeme, že Bienále ilustrácií Bratislava, ktoré sa zrodilo pred päťdesiatimi rokmi (v čase začínajúcej sa demokratizácie vtedajšieho režimu), je dodnes najvýznamnejším medzinárodným kultúrnym podujatím na Slovensku BIB má nedocenený význam pre poznanie Slovenska, charakterizuje to aj veta z úvodu Zuzany Jarošovej, generálnej komisárky BIB-u: „Keď chodíme s výstavami Bienále ilustrácií Bratislava po svete, mnohí sa nás prekvapene pýtajú, ako je možné, že taká malá krajina, ako je Slovensko, organizuje také veľkolepé medzinárodné podujatie ako BIB…“ Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana vydal pri príležitosti polstoročnice tejto skvelej tradície dvojjazyčnú (anglicko-slovenskú) publikáciu, do ktorej prispeli iniciátor podujatia spisovateľ Dr. Dušan Roll, organizátori výstavy, súťaže a neuveriteľného preniku podujatia do sveta, medzi nimi aj najaktívnejší propagátor slovenského umenia a literatúry v zahraničí neúnavný Peter Čačko, ktorý by si už len za to zaslúžil štátnu poctu, predstavitelia UNESCO, členovia medzinárodnej poroty aj mnohí účastníci výstav a nositelia ocenení BIB-u ■ Vzácne sú spomienky ľudí, čo stáli okolo Dušana Rolla na samom začiatku, ako Miroslav Cipár alebo vtedajší výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá Ján Švec – až sa človeku nechce veriť, že v časoch, keď bol náš „tábor mieru a socializmu“ odrezaný od sveta, mohla sa zrodiť a tak sa rozrásť podobná idea Príbeh BIB je dôkaz, čo všetko zmôže nadšenie a snaha kvalifikovaných ľudí – v tom je BIB neopakovateľným príkladom aj pre dnešok ■ Publikáciu dopĺňajú faktografické údaje, dokazujúce jej veľký svetový rozmer Pamätnica je bohato ilustrovaná vzácnymi dobovými fotografiami z výstav a zákulisí

 

Peter Procházka – Juraj Šebo / Legenda V klub

Marenčin PT, Bratislava 2015

 Albert Marenčin sa nevzdáva programu vracať starším čitateľom ich Bratislavu a mladším približovať jej čaro, často už vyprchané alebo vyhnané z mesta novým životným štýlom, ochudobneným o veľa zákutí i svojskú poéziu ■ Ani Juraj Šebo, zdá sa, nepoľavil v spomínaní, pritom to nerobí melancholicky a len tak pre seba Opäť sa zmocnil jednej z pekných a odviatych osobitostí mesta: nezabudnuteľného vysokoškolského centra – V klubu − na prízemí Domu umenia, ktorý niekto opičiacky premenoval na Kunsthalle Presnejšie by však bolo povedať: Šebo sa pridal k starému poctivému fotoreportérovi Petrovi Procházkovi, ktorý ako mladík začal pred takmer polstoročím poctivo fotografovať tento svet V ňom bolo všetko vkusné dovolené – a nevkus či grobianstvo sa akosi vtedy a tu nenosilo, to cítiť aj z tých dobou voňavých obrázkov „V klub mal fluidum,“ hovorí Peter Procházka… „Každý mohol ku každému prísť…“, pričom návštevníkmi boli aj známe osobnosti literárneho, výtvarného, hudobného a divadelného sveta, tu boli všetci kamarátmi bez rozdielu Keď človek číta Šebove spomienky – v tomto prípade iba dokresľujúce Procházkov úžasný návrat do V klubu –, až mu je ľúto, že ta nechodil častejšie; len nás vtedy dynamika šesťdesiatych rokov už strhla do súkolesia…

 

 Pavol Dinka / Skalické búdy

Príbehy o vinohradníkoch a víne

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2015

 Takmer šesťsto strán, tvrdá väzba, veľký formát naležato (28×31 cm), exkluzívne vyhotovenie, výtvarné fotografie, tri a pol kilograma Významný novinár, dobrý znalec témy, starý Skaličan píše – popri histórii mesta − o druhom fenoméne svojej Skalice, ktorým je vinohrad, búdy, vinári, slovom víno Dinka je na súčasné slovenské pomery v žurnalistike akoby z iného sveta: vzdelaný, rozhľadený, sčítaný a navyše vynikajúci rozprávač – kvality, ktoré sa prekvapujúco rýchlo vytratili z novín A ešte je aj v téme doma(!), čo si môže náročný čitateľ viac želať Najprv nás vovedie do histórie vína vo svete a u nás, aby sme v takomto kontexte chápali jeho Skalicu Potom majstrovsky vyrozpráva všetko, čo môže čitateľa zaujímať o Skalici a okolí, vinohradoch a vinároch, skalickom víne a jeho vplyve na ľudové zvyky, folklór, celú škálu umeleckej tvorby, aby cez príbeh mesta prešiel na mimoriadne zaujímavé príbehy ľudí a vinohradníckych rodov Kniha, ktorá si žiada nielen regionálne uznanie za neopakovateľný dokument o jednej osobitej časti Záhoria, ale si zaslúži najvyššiu poctu v produkcii literatúry faktu za rok 2015

 

 Milan Vároš / Osudy umeleckých zbierok

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2015

 Ďalšie z hodnotných kníh neúnavného pátrača po osudoch výtvarných diel a ich tvorcov, tentoraz dielo, venované nie jednotlivým obrazom a skulptúram, ale zbierkam umenia Za predchádzajúce diela (Stratené poklady 1, 2, Osudy umeleckých diel a ich tvorcov) žal tento najmladší skaut z veľkej generácie publicistov niekdajšieho denníka Smena úctyhodnú úrodu vysokých štátnych a tvorivých ocenení Milan Vároš akoby sa s tým neuspokojil a pripravil do tlače najmenej dve podobné diela V jeho prípade (najmä pre náročnosť polygrafickej úpravy) dvojnásobne platí, že kniha sa ľahšie napíše ako vydá – našťastie našiel podporu na ministerstve kultúry a vo Vydavateľstve SSS: výsledok je na svete Autor sa venuje zamotaným osudom vzácnych umeleckých zbierok veľkých európskych zberateľov a amerických boháčov, ich rozprávanie je často napínavé ako dobrá detektívka Úplne objavnými sú príbehy zbierok slovenských zberateľov Knihu ilustruje vyše 700 reprodukcií

3/2016