Aforizmy

Wystan Hugh Auden

Myšlienky

 

Básnik sa utešuje, že už samo básnenie uspokojuje jeho sebapocit. Od básnika, ktorý sa stal kritikom, netreba predpokladať, že sa stane filistrom, veľkokritikom, romantickým románopiscom alebo maniacky posadnutým; filistrovským veľkokritikom nazývam kritika, ktorému ani jediná báseň nie je dobrá, jediná, ktorá by spĺňala jeho nároky, by bola iba tá, ktorú by sám napísal, ale nie je ju schopný napísať.

Nech sú slabé stránky básne akékoľvek, básnik ju pokladá za dôležitejšiu než to, čo sa o nej povie, aj keby bol radšej, aby bola dobrá namiesto zlá… Ako skúsený tvorivý človek vie, či sú kritické otázky dôležité, alebo nedôležité, oprávnené, alebo neopodstatnené, pretože nezodpovedateľné, teda jednoducho hlúpe.

Keď čítam báseň, kladiem si predovšetkým dve otázky. Prvá je technická: Či používa autor nový jazykový aparát, ako funguje? Druhá otázka je etická – v širokom zmysle: Aký chlapík žije v básni? Akú ideu má o dobrom živote alebo o raji? Ako si predstavuje zlo? Čo skrýva pred čitateľom? Čo zatajuje pred sebou samým?

Človek sa vyznačuje schopnosťou objavovať analógie, podobnosti; je to nemalý dar. Ale aj nebezpečný, keď k analógiám pristupuje ako k identitám.

Vybral a preložil Vincent Šabík, ukážka, 7 – 8/2018

 

František Rojček

Umieranie

Umieranie

nikdy

neumrie.

 

Absolútna samota

Keď človek nechýba

ani sám sebe.

 

Bájka

Múdra líška leva

nikdy nenahnevá.

 

Som

 Som presvedčený,

že priateľstvo môže existovať…

Samozrejme, len medzi priateľmi.

 

Zistíme

 Že peniaze nie sú všetko,

zistíme až vtedy,

keď ich máme.

 

Zo šachovnice života

 Naozajstný diplomat

nikdy nedá pri hre mat.

 

Musíme

 Nič sa nedá robiť,

musíme robiť!

ukážka, 7 -8/2018

 

Emil Babín

Z DENNÍČKA TRÁPNOSTI

Humor je ako sex s náhodnou známosťou. Ak to nevyjde, zostane zlý pocit.

 

PRVÝ SKEPTIK

Po vyhnaní z raja by Eva nenahovorila Adama už možno ani na jablkovicu.

 

MASOCHISTA

Najväčším trestom pre masochistu je, keď mu všetci maximálne prejavujú lásku.

 

KRÍŽOVKA PRE ZÁVISLÝCH

Predstavený kláštora – OPIÁT.

 

DELIKATESA PRE STOLÁROV

Trieska v majonéze.

 

KARIMATKA

Špecialita kanibalskej kuchyne: matka pripravená na karí.

 

KAM SA HRABE AMERIKA

Babylonská veža bola prvý mrakodrap v dejinách. Podľa Biblie ju nedokončili preto, lebo Boh pyšným staviteľom poplietol jazyky. Podľa mňa to celé stroskotalo na výťahoch.

 

TADIAĽ NEPREJDÚ

Jediné, čo atentátnici určite nevyhodia do vzduchu, je nebeská brána.

 

KRÁSKA Z TRHOVISKA

Neuveriteľne skrásnela, odkedy ju oblieka značka Dolce & NeoGabbana.

 

ROZPRÁVKA PRE SENIOROV

A žili spolu šťastne a tak prenáramne dlho, že sa už vôbec nespoznávali.

ukážka, 6/2018

 

Miroslav Danaj

Dôvera… a čo s ňou?

 

Náhody, ktoré si nachádzajú správnych ľudí v správnom čase, nemožno považovať za náhody.

Najtŕnistejšie sú cesty samého k sebe.

Ak nedokážeme vyhrať sami nad sebou, nedokážeme vyhrať ani nad nikým iným.

Kvety lásky bez koreňov hynú.

Všade žijú ľudia, pomysli na to, a vyliečiš sa z pocitu, že si jedinečný.

Pocit nenahraditeľnosti má krátke nohy a zlý zrak.

Najradšej by sme povedali čosi neodolateľne krásne väčšinou tomu, kto o to nestojí.

Ži dlho a užitočne, odchádzaj krátko – a slová prenechaj iným!

Medaily a vyznamenania samy o sebe mlčia. Lepšie ti budú rozumieť, ak budeš pri nich mlčať aj ty.

Nenahraditeľnosť jazdí na koni, ktorého musíš z času na času zmeniť.

Už len vrúcnosť pohľadu na kyticu, ktorú si komusi daroval, by ti mal stačiť na to, aby si vedel, ako na tom si.

Nikto nepochopí tichú pokoru, ktorú cíti lekár pri správe o vlastnej nevyliečiteľnej chorobe.

Láska, ktorá odišla, sa rada pripomína tak, aby bolela, hoci bez nádeje na návrat.

Ak ťa niekto porazí, ešte to neznamená, že vyhral. Najväčším umením je počkať a nerobiť chyby…

Na pleci mi umrel starý psík. Nesťažoval sa, nevravel nič, len umrel s dôverou, že som pri ňom.

Ak niečo nepozná spoločného menovateľa, tak sú to príchody a odchody.

Na veľkom cintoríne sa ľahko stratí aj tvoj najlepší priateľ.

Cena dôvery stúpa s významom človeka, ktorý ti ju venoval.

Never dôvere, ktorá je nespoľahlivá!

Lekár musí pomôcť, a nie je vôbec zaujímavé ako.

Úspech ti neodpustia. Je dobré, ak sa dožiješ toho, aby si bol schopný sa nad tou úbohosťou povzniesť.

Malý duchom sa nezmení, preto sa neponižuj snahou o presviedčanie o svojich schopnostiach.

Dobrý spisovateľ sa nemusí vnucovať. Čitateľ si ho nájde.

ukážka, 4/2018

Lecháreň

 

Skraty

Žena a muž pred naplnenou domácou knižnicou:

– Toto všetko ste prečítali?

– Ale, prosím vás, kde by som na to vzal čas? To všetko som napísal.

Členovia SSS:

– Paľo, požičaj mi tisíc eur.

– A kedy mi ich vrátiš?

– Len čo dostanem Nobelovu cenu.

 

– Majstre, − pýtajú sa účastníci besedy s básnikom, − aký spôsob písania pokladáte za najlepší?

– Zľava doprava.

 

Retro

Papier je vždy trpezlivý, ale ani zďaleka nie všetci čitatelia. /Scorell

Spisovateľ musí mať najmä tvrdý zadok. /Holka

Nos starý kabát a kúp si novú knihu. /Phelps

Dnes si často sadnú ľudia do knižnice, aby si prečítali esemesky. /Kalčíková

Keď sa kýva stôl, na obsahu knihy nezáleží. /Majer

Nie všetky papagáje hovoria. Niektoré píšu. /Krotkij

Dobrý autor má veľa myšlienok, dobrá myšlienka má veľa autorov. /Holečková

Milan Lechan, 1/2018

 

Karl Kraus

Aforizmy

 

 

Kto je historik? Človek, ktorý píše tak zle, že sa nemôže pokladať za spisovateľa.

 

V umení sa ťažko rozoznáva pravosť od podvodu. Podvod sa dá rozoznať nanajvýš tak, že zveličuje pravosť. Pravú pravosť zas nanajvýš tak, že na ňu publikum nenaletí.

 

Keď si obchodník chce dať ozdobiť výklad, nezavolá si na to básnika. Vedel by to taktiež, ale to nie je jeho profesia. Robieva to aranžér. To mu zabezpečuje spoločenské postavenie, ktoré mu básnik právom závidí.

 

Ešte nikdy umenie nemalo tak ďaleko k obecenstvu, ale ešte nikdy neexistovala taká silná umelá priemernosť, taká, ktorá sa sama píše a sama i číta, keďže všetci vedia písať a čítať a všetkému rozumejú a iba spoločenská náhoda rozhoduje, kto z tejto hunskej hordy vzdelanosti útočiacej proti duchu vyjde ako pisateľ a čitateľ.

 

Bohatstvo plynúce z mnohých temných zdrojov umožňuje médiám, že si na veľké sviatky môžu dovoliť prepych literatúry. Ako sa asi cítia, keď sa môžu zaskvieť ako zlatá retiazka na inzertnom bruchu nejakého nafúkanca?

 

Filozofia sa vyznačuje čo len odvahou vstúpiť do bludiska. Keď však potom zabudne na vstupnú bránku, ľahko nadobudne povesť samostatného myslenia.

Vybral a preložil VINCENT ŠABÍK, 12/2017

Emil Babín

 

Džentlmen zo zvyku

Ak nosíš manželke kytice len zo zvyku, po rokoch to vyzerá, akoby si kládol vence k hrobu neznámeho vojaka.

 

Otázka stvoriteľovi

Pane, nerozmyslíš si to? Inak to v deň posledného súdu bude najväčšia exhumácia v dejinách.

 

Ustráchaný jazykovedec

Tak veľmi sa bál zákernej choroby, že si dal odstrániť aj interpunkčné znamienka.

 

Výčitka rodákom

Nevážite si básnikov? Nebyť ich, dodnes spievate hymnické… romány.

 

Tak už nefňukaj

Intelektuál sa uprostred nášho pospolitého ľudu občas cíti ako vlas v polievke medzi slížmi.

ukážka, 9/2017

 

Karl Kraus

A f o r i z m y

 

Spisovateľ Karl Kraus (1874 – 1936) pochádzal z českého Jičína, žil vo Viedni. Jeho súborné dielo, ktoré vyšlo na rozhraní osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia vo vydavateľstve Suhrkamp, obsahuje 20 zväzkov, a to 8 zv. esejí, kritických článkov, satirických pamfletov, analýz jazyka médií, aforizmov, zväzkov básní, dva zväzky drám vrátane hlavného autorovho diela Posledné dni ľudstva (Die letzten Tage der Menschheit), satirickej tragédie o prvej svetovej vojne, ktorú vydal v preklade P. Zajaca a J. Štrassera Tatran. Viac zväzkov tohto súborného vydania tvoria publicistické články najmä z časopisu Die Fackel (Fakľa), ktorý Kraus založil a vydával v rokoch 1899 – 1936 a do ktorého prispievali poprední rakúski spisovatelia ako Werfel, Trakl, Wedekind, ale aj spisovatelia z cudziny, stal sa kritickou tribúnou pohnutých čias nástupu nacizmu, prototypom formovania kritickej verejnosti, kritiky jazyka verejnej komunikácie, ako o tom svedčia aj Krausove glosy, aforizmy a eseje, ktoré vďaka spisovateľovmu mimoriadnemu nadaniu dodnes neprestávajú pôsobiť inšpiratívne. Spisovateľ už vtedy stopoval zjavné i skryté prepojenia politiky, burzy a honby za bohatstvom. Nielen aforizmy, ale aj epigramy svedčia o moci a bezmocnosti slova, s ktorou sa neraz musel konfrontovať takpovediac na vlastnej koži, ako o tom svedčí tristostranové číslo Fakle z roku 1934, ktoré mohlo vyjsť až roku 1952 (pod názvom Die dritte Walpurginsnacht – Tretia Valpurgina noc).

V. Š.

Škaredosť súčasnosti majú spätne pôsobiace sily.

 

Tvoriví ľudia sa neraz vzpierajú tvorivosti druhých. Preto sa často stavajú k svetu odmietavo, aj keď neraz jeho nedokonalosti podnecujú.

 

Skutočný umelec sa nedá strhnúť pýchou k spokojnosti so sebou.

 

Väčšina spisovateľov je až natoľko neskromná, že ustavične hovorí o veci aj vtedy, keď by mala hovoriť o sebe.

 

Čo žije z látky, zomiera ešte pred látkou, čo žije v jazyku, žije spolu s jazykom.

 

Bezmyšlienkový človek si myslí, že má myšlienku vtedy, keď ju má a môže ju obliecť do slov. Nechápe, že popravde ju má až vtedy, keď má slovo, do ktorého myšlienka vrastá.

 

Jazyk je matka, nie dcéra myšlienky.

 

Pretože myšlienku chytám za slovo, prichádza.

 

Hlupák, čo prechádza popri záhradách sveta a bez ospravedlnenia, priznáva, že je.

 

Malým je dôležitejšie, keď niekto nedefinuje svoje dielo ako veľké, než to, či je veľké.

 

Velikášstvo nie je, keď sa niekto povyšuje, ale keď sa pokladá za takého, akým je.

 

Vzdelanie je to, čo väčšina dostáva, mnohí dávajú ďalej a nemnohí majú.

 

Ak by poznanie bolo vecou ducha, ako je potom možné, že prechádza toľkou hlušinou do ďalších hlušín bez toho, aby v nich zanechalo čo len stopu.

 

Viem celkom presne, aké myšlienky neprechádzajú prahom môjho vedomia.

 

Vedieť rozlíšiť pravosť v umení od podvodu je obťažné. Podvod rozpoznávame nanajvýš podľa toho, že zámerne predstiera pravosť. Pravosť podľa toho, že publiku od nej nedá ublížiť.

 

Dnes sa nedá rozlíšiť zlodej od ukradnutého: nemajú nijaké cennosti.

 

Nikdy nebola cesta od umenia k publiku taká dlhá ako dnes. Ale nikdy neexistovali toľké umeliny, ktoré sa píšu a čítajú samy od seba, akoby ich mohli písať a chápať všetci a iba sociálna náhoda rozhoduje, kto z tej hordy Hunov idúcej proti duchu vystúpi ako spisovateľ alebo ako čitateľ.

 

Moderní psychológovia, ktorí posúvajú hranice nezodpovednosti, majú v nej vlastné miesto.

 

Dobré názory sú bezcenné, záleží iba na tom, kto ich má.

 

Satiru, ktorej rozumejú cenzori, oprávnene zakazujú.

 

Meravá litera zákona? Život sám meravie na písmená, a čo znamená pri takomto stave meravá litera zákonnosti?

 

Vážnosť života sa stáva hračkou dospelých. Ibaže sa nedá porovnať so zmysluplnosťou veci v detskej izbe.

 

Filozof vychádza z vedomostí a myslí na každodenný život, básnik vychádza z každodennosti a myslí na vedomosti.

 

Myšlienky nepodliehajú clu. Preto mávame opletačky.

 

Skutočné ukrutnosti neobmedzí nijaká moc.

 

Zdravý ľudský rozum hovorí, že predsa len postupuje spolu s umelcom až po určitý bod. Umelec by však mal takýto sprievod odmietnuť hneď na začiatku.

 

Na básnikovi možno pozorovať symptómy, na základe ktorých ho komerčný radca môže pokladať za zrelého na internovanie.

 

Sú ľudia, ktorí sa mi vyhýbajú ako divej zveri. Nemali by to robiť, priveľmi sa od seba vzďaľujeme. Sú to oni, od ktorých utekám rýchlejšími nohami než krotké domáce zvieratá.

 

Nepravý človek neverí pravosti.

 

Ten, čo sa dobýja do otvorených dverí, sa nemusí obávať, že mu prichlopia okná.

 

Je hotové nešťastie, že na svete je viac hlúposti, ako potrebuje zlo, a viac zlého, než spôsobuje hlúposť.

 

Idea, ktorá sa bezprostredne preberá a redukuje na populárnu mienku, je nebezpečná.

 

Demokracia znamená aj možnosť stať sa otrokom bôžikov.

 

Vybral a preložil VINCENT ŠABÍK

6/2017

 

 

František Rojček

Epigramy

 

Sloboda

Má aj túto podobu –

berie ľuďom slobodu.

 

Zaručene

Do problémov

sa zaručene dostaneš

bez problémov.

 

Filmy

Mnohé filmy

sú čiernobiele,

aj keď sú farebné.

 

Kniha života

Nepíšme ju tak,

aby vznikol brak!

 

Mnohí

Mnohí sú

v nebi

už na zemi.

 

Soľ nad zlato

Áno, aj soľná baňa

môže byť zlatá.

 

Zlé knihy

Čím sú hrubšie,

tým sú horšie.

 

Ukážka z pripravovaného rukopisu Mám to na malíčku, 2/2017

 

LECHÁREŇ

– Kamarát, čo si robil včera večer?

– Čítal som.

– Čo? Ty máš pokazený televízor?

 

Školské okienko

– Kto bol Ľudovít Štúr?

– Zachránil nám slovenčinu.

 

Včera nám odpadla slovenčina. Dnes sa ale prebrala.

 

– Ktorú spisovnú slovenčinu používame dodnes?

– Priamu reč.

 

Na margo

Jesenné práce: Najviac toho zorú / ľudia bez názoru: T. Janovic.

Burina je opozíciou prírody proti vláde záhradníkov: O. Kokoschka.

Nad listami divákov: Vďačné publikum sú vŕby v bútľavom tichu jesene: P. Oravec.

Najväčšími atrakciami Tatranského národného parku sú kamzík a – Slovák: S. Radič.

Posledná jeseň, ktorú si užijeme, bude jeseň života: A. Nonym.

 

Žiako/voloviny

Slovná zásoba sa na rozdiel od zásob v komore neustále zväčšuje.

Jedným z najdôležitejších druhov poézie je próza.

Andrej Sládkovič miloval Marínu, ale pretože bola potom tučná a vydala sa za iného, dal prednosť Detvanovej Elene.

Balada je epický žáner ľudskej spoločnosti.

Ruský spisovateľ I. S. Turgenev ako prvý pocítil, že jeho súčasníci sú prehnití.

Dialóg je, keď dvaja hovoria. Monológ je, keď nadáva len jeden a ostatní počúvajú.

Ivan Krasko bol muž nakazený básnictvom.

Hamlet je najväčšia osobná tragédia Williama Shakespeariho.

Básne sú verše, ktoré sa recitujú, ale nečítajú.

Keď sa dívam v televízii na detektívku, zabitého poznám skôr ako páchateľa.

 

– Pán šéfredaktor, môžete použiť niečo z mojej ostatnej zásielky?

Bystrík Šikula: – Áno, isteže, známku na odpoveď.

 Milan Lechan, 11/2016

 

MIROSLAV DANAJ

Rozumieť láske

 

V okamihu, keď máš pocit, že rozumieš láske, si na začiatku omylu.

Skutočná láska v nás zostáva aj vtedy, keď odišla.

Ak si ešte neprišiel na to, prečo si ťa zlatokopka nevšimla napriek tomu, že si múdry, dobrý a krásny, je to preto, že si tuctový ako väčšina intelektuálov.

Tetovanie krásnej ženy chce niečo povedať, ibaže nie tebe, ale niekomu inému.

Život ti spočíta omyly, s ktorými už nič neurobíš.

Neklop na dvere mŕtvej lásky, mohla by ti otvoriť tá, ktorá ju zabila.

Ak neveríš v spravodlivosť, ľahšie zvládneš jej následky.

Aj tvoje najväčšie lásky, okrem tej pred oltárom, majú väčšie lásky, ako si ty.

Život je spravodlivý, krátky a pocity ho nezaujímajú.

Tvoje sentencie nezmenia na živote nič, ale aspoň na pár minút zaujmú čitateľa.

Aj v najstarších ruinách opustených domov bývala kedysi láska.

Sú lásky, ktoré s hrmotom rozbijeme, a potom ich po zvyšok života potichu zliepame.

Najkrajšou láskou by bola tá, ktorú sme nestratili.

1/2016, ukážka