Včera bolo 79 rokov jednej historickej udalosti, ktorá zmenila vývoj udalosti v Európe a aj celom svete. Táto udalosť písala aj históriu druhej polovice 20 storočia. 22. júna 1941 wehrmacht a spojenecké vojská osi zaútočili na pozície rudej armády na hraniciach Sovietskeho zväzu. S počiatku vedenie Rudej armády nepovolilo protiútok. Mysleli si, že ide o provokáciu. Napokon Nemecko, by túto taktiku nepoužilo prvý krát. Aj napadnutie Poľska predchádzalo vykonštruovanému útoku nemeckých príslušníkov SS a Abveru. Uskutočnili ho v prevleku v poľských pohraničných uniformách na územie tretej ríše. Cieľom sa stal vysielač v Gliwiciach. Táto oblasť Horného Sliezska po prvej svetovej vojne pripadla Nemecku. Chceli si tak ospravedlniť útok na Poľsko. Nemecko pod touto zámienkou spustilo 1. septembra 1939 útok na Poľsko. Čo bolo ďalej vieme. Ale pekne poporiadku.

Rudá armáda v Poľsku

O dva týždne na to 17. septembra 1939 vstúpila do východných časti Poľska aj Rudá armáda. Prečo to robili? Či predchádzalo tomu Dohoda Ribbentrop – Molotov označovaný dnes ako pakt, či zisk území o ktoré prišlo Rusko na konci prvej svetovej vojny, ťažko povedať. Tiež je fakt, že táto dohoda bola uzatvorená ako posledná. Západne štáty už s fašistickým Nemeckom svoje mierové pakty uzatvorené mali. Dohoda Ribbentrop – Molotov bola to iniciatíva Nemecka, čo je tiež zaujímavý historický fakt. Z taktického hľadiska chcel mať Hitler istotu, keď že vedel asi, a aj plánoval po Poľsku napadnúť Francúzsko a Veľkú Britániu, že im Stalin nebude pomáhať. Ubehli len dve desaťročia od prvej svetovej vojny, kde Rusko šlo do vojny na strane západných spojencov. Stalin a Rusi dobre vedeli, čo Hitler s nimi zamýšľa. Celé roky písal a vyhlasoval, že sú nižšia rasa, a chce ich územia na východ. Iniciatívu tejto dohody radi uvítali, aj keď zrejme Hitlerovi veľmi neverili. Či šlo o zisk územia, alebo o vytvorenie obrannej zóny môžme polemizovať. Som si však istý tým, že s taktického hľadiska bola pravdepodobná tá druhá možnosť. (Dnes sa nám snažia tvrdiť niečo iné, že ZSSR spolurozpútalo túto vojnu. O tom na záver). Ak by Nemci napadli jednotky Rudej armády, znamenalo by to vyhlásenie vojny Rusku. Takto je viac času pripraviť obranu na vlastnom území. Samozrejme dnes sa toto spochybňuje. Ako to býva, veľa toho nahovoria ľudia, ktorý o taktike a stratégií nevedia nič. Tiež sme svedkami sprostého tláchania politikov a ich nezmyslov, ktorý chcú si takto získať politický kapitál a zavďačiť sa mocipánom západu. Bolo to obdobie zrád západu. Krajiny západu, name Veľká Británia, Francúzsko ustupovali a podhodili Nemcom Československo. V podstate mu pomáhali a neurobili nič aby tomu zabránili. Dnes sme v únií aj s Nemcami, ktorý by radi neboli tak zlý. Preto začínajú ťahať do vlastnej špiny aj bývali Sovietsky Zväz. Je to klasické ukazovanie prstom na iných okolo seba. Nechcem ospravedlňovať Stalina, no každý ma maslo na hlave. Len každý s obľubou pľuje na Rusko a Rusov, ktorý tiež veľa trpeli.

Bol to Stalinov strach?

Pravda je, že to bolo od Stalina na jednej strane podlé, no na druhej strane, keby nebral on, bral by Hitler. Mať Nemcov na hraniciach by bolo nepríjemný stav, vzhľadom na to, čo Nemci vyviedli Poliakom deň pred začatím vojny. Tomu prispieva aj fakt, že čakal, či Poľsko padne. Určite nechcel byť ten, čo pomôže Nemcom. Keď však videli Rusi, čo sa deje, bol to logický aj keď nepekný krok. Ja sa len čudujem, že sa Poliaci a zvyšky ich armády nespojili s Rudou armádou. Vlastne asi ani nemohli. Hitler by to bral ako akt proti nemu. Mal by opäť zámienku. Stalin si toho bol vedomí. Ktovie ako to bolo aj s tým Katynským lesom. Kde je pravda? Stalin bol tiež riadna beštia.

Nemci hrali vždy zákerne a nečestne. Už z histórie vieme, že Frankovia, aj Germánske kmene mali snahu ovládnuť Veľkomoravskú ríšu. Dosť im v tom pomáhala aj akási hašterivosť a nejednotnosť Slovanov. Viaceré kmene medzi sebou súperili o moc. V minulosti podporovali aj Turecko pri vojnách proti Rusku. Obzvlášť počas prvej svetovej vojny. Aktívne spolu obchodovali. Napokon sú aj za revolúciou a občianskou vojnou v Rusku 1919. Lenin študoval Marxovo učenie socializmu. Bol podporovaný Nemeckom,a pomohli mu dostať sa do Ruska. Čo nasledovalo vieme. Tak to chodí, keď má niekto rozvrátiť krajinu, ale on urobí napokon opak. V minulosti v 18. storočí napadli Rusko aj Briti. Rusom sa darilo získavať územia na úkor Osmanskej ríše. Získali tak prístup do čierneho a aj Stredozemného mora, ktoré ovládali už Briti. Tiež sa im veriť nedá. Vieme o tom svoje. Mníchovská dohoda 30. septembra 1938 a osud prvej ČSR.

Kŕmenie krvilačnej šelmy

V 1938 roku Hitler pokračoval v pláne zjednocovať nemecky hovoriace krajiny a oblasti. Hlavnou udalosťou bola anexia Rakúska známa pod názvom Anšlus. Jedným s krokov bolo stretnutie západných mocnosti v Mníchove. Výsledkom stretnutia bola Mníchovská dohoda označovaná aj ako pakt, podľa ktorej sa Československo bez boja muselo vzdať západných pohraničných častí s nemecky hovoriacou menšinou. Táto oblasť je známa ako Sudety. Takto prišlo Československo o veľkú časť obranných pevnosti, a výzbroje, čo znemožnilo Československu brániť sa. Ďalší vývoj nabral už rýchli spád. Anexia zvyšku Čiech a Moravy. Slováci dostali možnosť vytvoriť „samostatný“ vazalský štát. Čo nám aj ostávalo. Brániť sme sa už nemohli. V tej dobe jestvovali plány na obsadenie veľkej časti malého Slovenska Nemcami, Maďarmi, aj Poliakmi. Aj toho využili a prišli sme o časti územia. Každý si chcel kopnúť a ukradnúť ešte kus s umierajúceho Československého štátu a takmer bezbranného Slovenska. Žiaľ nie sme Švajčiarsko banka západnej Európy. To je jediný dôvod prečo je Švajčiarsko nedotknuteľné. Sú to Nemci, Francúzi a Taliani. Nie sú Slovania, ktorých by každý rád zotročoval ako podľudí.

Československo malo do veľkej miery rozvinutý priemysel. Škodové závody, bol veľký zbrojný a strojársky koncern v Československu. Boli sme vždy šikovné národy. Vyrábali sme v tom čase aj oceľ pre Britov na ich lode. Anexiou Československa získal Hitler do tretej ríše rozsiahly priemysel, a železničnú infraštruktúru plne funkčnú bez poškodenia. Ako bonus dostal aj veľké množstvo zdravej kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnako získal bez boja celú armádu vysokou úrovňou vyzbrojenosti tankami, delostrelectvom a automobilmi . V prípade otvorenej vojny, by toto všetko bolo použité na obranu a zničené. Obdobne to platí aj o Rakúsku. Tieto prostriedky Hitlerovi pomohli dobyť Poľsko aj Francúzsko. Takto získavali Nemci ďalšie a ďalšie zdroje a prostriedky. Veď o Nemcoch je známy fakt, ako do začiatku druhej svetovej vojny nemali dostatok motorizovanej vojenskej techniky. Zásobovanie a delostrelectvo ťahali za koňmi.

Všetko je pripravené na veľké dejstvo.

22. júna 1941 wehrmacht a spojenecké vojská zaútočili na pozície rudej armády na hraniciach Sovietskeho zväzu. V plnej sile sa valili nemecké divízie a jednotky rudej armády. Príkaz z Moskvy znel nestrieľať. Ide o provokáciu. Aj keď to možno Stalin čakal, chcel zrejme veriť, že ide len o provokačný výpad. Myslel si, snáď, že skúšajú to isté čo na Poliakov? Začalo sa to nad ránom. Je to najvhodnejší moment. Útočné vojsko je pripravené, odpočinuté. Jednotky, ktoré sú v strehu, v strese, tak odpočinuté už nie sú. Moment prekvapenia. zaskočenia. Generalita, a najvyšší veliteľ ešte spí. Je známe, že Stalina sa bál každý. A tak mu dali pokoj. Ak útok začne zavčas rána dopoludnia za 4 – 6 hodín útočiaca armáda dokáže zničiť veľa. Zdecimovať obranné jednotky na hraniciach, preniknúť hlbšie do vnútrozemia. Tato taktika zabrala aj na Francúzov. Chaos a panika. Kým sa zbadali, boli Nemci desiatky kilometrov na ich území. Kým sa sformujú záložné divízie, zakopú v zákopoch, vybudujú obranné postavenia ubehnú ďalšie hodiny aj dni. Môžte mať celu armadu na jednom mieste? Nemôžte. Mať celu armádu na jednom mieste znamená, že je jasný terč, a nedokážete ju dostať celú tam kam treba. Najme nie táka krajina ako je Rusko.

Provokácie proti Rusku boli vždy. Sme svedkami toho javu ja dnes. Vyprovokovať a ukázať ak čosi podniknú, aký sú. Nie je to stará taktika? Tak stará ako ľudstvo. Mnohý sa do Ruska hnali. Vrátili sa však s prázdnou. Ruský medveď zdá byť ťarbavý, no ak ho rozzúrite vie sa brániť a driapať. Kto nepochopil, že mu nemá liezť do teritória našiel si tam svoj hrob. Je to fakt, ktorý platí naprieč celou históriou Ruska. Inak tomu ani nebolo v prípade Nemcov. V 1943 sa začala situácia otáčať. Pri Stalingrade, a pred Moskvou aj za cenu veľkých obetí Rusi vyčerpali Nemecké vojská. Nastal čas na protiútok. Vtedy už Rudá armáda silnela. Ťažkej techniky mali už vyrobené obrovské množstva. Obrovské množstvo vojakov. Vybudovaný priemysel na Urale. Medveď sa rozzúril otriasol s prvých úderov a trhal. Rusi sú hrdí národ. Tí sa len tak nedajú.

Čo ťa nezabije to ťa posilní.

Čo je na Rusku tak fascinujúce? Čím viac v histórií čelilo tlaku, tým s toho vyšlo silnejšie. Toto bol aj prípad Sovietskeho zväzu. Počas druhej svetovej vojny vybudoval Stalin takú silnú armádu, že v Europe nemala súpera. Porovnávať sa mohla iba s Americkou a Čínskou armádou. Čína však bola rozdelená na dva tábory. Bola v občianskej vojne, ktorú prerušil vpád Japonska v 1936. Tam boli tiež zasiate počiatky studenej vojny. Stretli sa tam dve odlišné protichodné ideológie kapitalizmu a socializmu. Sovietsky zväz vedel, že musí držať krok s USA a západom. Ak mali automatovú bombu Američania musel ju mať aj Sovietsky zväz. Ak mal atómove bomby Sovietsky Zväz, museli ich mať aj Spojené Štáty. A kto urobí ústupok? Iba hlupák. A tak sa budovalo, vylepšovalo, vyvíjalo. Američania využili nemeckého raketoveho vedca Brauna, ktorý vyvinul nemecké rakety V1 A V2. Mali toho od Nemcov viac. Stíhačky s prúdovým pohonom, ponorky. Zväz nebol pozadu. Už pracoval na svojich raketách. Kaťuše boli prvé útočné verzie. Všetkým bolo jasné, že musia mať lepšie zbrane ako ten druhý. Musia mať lepšie zbrane ako mali Nemci. Ak bude ďalšia vojna, bude to konflikt lietadiel, lodí a ponoriek. Niet cesty späť. Rusi už neraz ukázali, že treba s nimi rátať.

História sa opakuje.

Mal to Hitler a nemecká generalita dobre premyslené. Netreba zabúdať, že do vyhlásenia vojny USA Hitlerom v decembri 1941, USA obchodovalo aj s Nemeckom, Veľkou Britániou, Španielskom,… Obchod išiel, a je jedno komu pomáha. Nemecko obsadzovaním štátov Európy získavalo nemalé štátne rezervy obsadených štátov. Ukoristené majetky na okupovaných územiach najme od Židovských a Slovanských majetných obyvateľov. Mnohých život skončil pred hlavňou pušky, samopalu, alebo v koncentračnom tábore. Hold, kto ma čím platiť nech kupuje. Je jedno čia krv je na zlate a peniazoch.

A ako je to dnes? Obdobne. Československo je zničené bez boja. Jeho prostriedky, priemysel, zdroje rozkradnuté. Pracujeme v cudzích továrňach za minimálnu mzdu od rána do večera. Na pomery západu je aj naša priemerná mzda na rovni minimálnej na západe. Nesmieme nič povedať zamestnávateľovi proti srsti, inak sme prvý v hľadáčiku, ak prídu organizačné zmeny, kríza. Aké to máme práva? Drž hubu a krok? S tým rozdielom, že máme demokraciu. Aspoň sa nám to snažia nahovoriť. Podľa všetkého je demokracia to, keď ti nikto nemusí držať hlaveň zbrane pri hlave, aby si pracoval. Dnes je tým donucovacím prostriedkom dlh na 30 rokov. Máš strechu nad hlavou, nie je však tvoja pokiaľ ju nesplatíš. Konzumuješ druhu triedu potravin a výrobkov. Pracuješ v Nemeckých firmách. Zisky sú tam, kde je obchod, banky. Bohatstvo nikdy nebude tam, kde je manuálna práca. Nemci a západ dosiahli to čo Hitler zamýšľal. Získať lacnú pracovnú silu a zdroje bez boja. Vďaka novodobým kolaborantom. Zrátali si, koľko financií stojí vojna. Koľko má na svedomí obetí. Je lacnejšie uplácať. Preto v Rusku nechcú, aby mali politici a úradníci účty v zahraničí, kam im budú chodiť tajné nečisté peniaze z úplatkov. Tak nemôže mávať politik, či vysoký úradník, „pozrite sa! mam na učte iba plat.“ A zatají tučne konto v zahraničí.

Rusko bude vždy v hľadáčiku západu. Je to svojský originálny národ. Toľko nerastného bohatstva a pracovnej sily, má máloktorá iná krajina. Už len Čína a India. Odtiaľ však kolonistov – otrokárov vykopali po druhej svetovej vojne. Dnes sa tieto krajiny rýchlo zmáhajú. O tom sa tu však mlčí. Západné media vykresľujú nám ich len ako zaostalé. Kto však pracuje v exportnom priemysle, výskume, cestuje vie ako to je. Tí istý čo problémy iným spôsobujú pre vlastné ciele a zisk, snažia sa svoju vinu zakrývať, manipulovať s faktami a históriou. Pravda sa im nehodí. Hľadajú spôsoby, ako presvedčiť o svojej pravde, aj keď pravdou nie je. Raz si vysvetľujú svoju nadradenosť Darwinovou teóriou, aby ospravedlňovali dobývanie iných krajín a svetadielov, zotročovanie ich obyvateľov. Dnes je to teória demokracie a slobody, v ktorej máš právo na mzdu, za prácu, právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie ak nato máš. História sa opakuje. Pravda je tak krutá, že je pre mnohých ju nevidieť.

Ako je to dnes s manipulovaním s históriou?

Kto ma krv a krv predkov na rukách nezmyje ju, dokiaľ bude ľudstvo a jeho kolektívna pamäť. Snaží sa teda zlo a zločin vojny na dobývanie a šírenie kultúry obrátiť. Presvedčiť sa snaží, že čierna je šedá, a z kusu zeme do červena sfarbenéj krvou, ružová záhrada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *