Dnešných časoch často počuť „ľudia sú dnes zlý na seba. Nedá sa nikomu veriť!“ alebo „Za socializmu bolo lepšie!“ a podobne. Je tomu skutočne tak, alebo sa nám to len zdá?

Pravda je, kto žil za socializmu mal ako také istoty. Išli ste lekárovi, lieky ste dostali na recept. Jedine čo ste zaplatili bola 1 kčs (koruna československá). Išli ste zubárovi, zub vám opravil, extrahoval bez toho, aby ste rozmýšľali či máte v peňaženke dosť peňazí. To bolo zdravotníctvo pre bežných ľudí. Kto mal naviac, tiež si mohol priplatiť na porcelánové zuby, alebo isť do kúpeľov nad rámec potrieb. Dnes sa nedostáva kúpeľnej starostlivosti ani tým, čo to potrebujú. Okrem toho, že majú pracovné obmedzenie, majú aj obmedzenie finančné. Obdobne to bolo v školstve. Základne pomôcky žiak základnej školy dostal. Takto by sa dalo pokračovať.

Istota príjmu a práce

Ďalšou nespornou hodnotnou istotou bola istota práce. Bežný človek, živiteľ rodiny, nemusel sa obávať toho, či bude mať prácu. Nemusel riešiť či nepríde nejaká kríza, či už na úrovni firmy, štátu, alebo celosvetovo. Rozoberať príčiny ekonomickej krízy v tomto článku nebudem. Kto má rodinu, deti vie, čo je to zodpovednosť postarať sa o svoje deti. Rozmýšľať či im budete mať čo dať jesť zajtra, o týždeň, či o mesiac. Nie je to nič čo by zodpovedný rodič bral na ľahkú váhu. O to viac, je potom človek viac v strese. Dnes žiaľ nielen, že túto istotu takmer nikto nemá, ale často sme svedkami toho, ako sú ľudia nútený zotrvávať v zamestnaní dlhšie, ako je štandartný pracovný čas. Ne to viac pravidlo ako výnimka. Nehovoriac o tom, že mzda tomuto štandardu často nezodpovedá. A tak príde človek domov neskoro večer unavený, vyčerpaný nie len fyzicky, ale aj psychicky. Ako sa ľudovo povie nervy na dranc a ešte sa máte venovať rodine, nezbedným deťom. Medzi rozmýšľa kde vziať peniaze na to či tamto. Tým horšie ak manželka, či opačne manžel je v podobnom stave. To sú veľmi výbušné situacie. Prídu za vami deti s vlastnými problémami. Nemáte chuť, nemáte čas. Je sedem hodín večer a už máte toho dosť. A tak deti namiesto toho odoženie jeden rodič, potom to urobí druhý rodič.

Hľadáme deťom iný zábavu.

Rodič nemá náladu na deti. Nemá chuť niečo riešiť. Pustí dieťati televíziu, nejaký film na prehrávači, alebo nechá ho samé pri počítači. Pozerá čo chce. Televízia ponuka veľké množstvo staníc všetkého druhu. Mnohé programy nie sú vhodné pre dieťa a jeho zdravý psychický vývoj. Internet ponuka ešte väčšie množstvo stránok, nehovoriac o tom, že sa to považuje za slobodne médium, čo znamená, že si tam hocikto môže hocičo uverejniť. Problém je v tom, že nie každý, kto píše je fundovaný odborník, či znalec na danú tému. Tá temnejšia stránka internetu je, že aj úplný hlupák si môže na internet napísať čokoľvek. Toto naše deti potom čítajú, bez dozoru rodiča, nejakej autority. Hľadáme deťom náhradne programy. http://pohlady.sk/neodkladajte-deti/

Autority strácajú hodnotu.

Medzi tým sa manželia medzi sebou pochytia. Pohádajú sa často pre 20 euro. Peňazí nie je nazvyš. Hádkami však dieťa sedí pri televízore, či tablete. Dieťati nikdy nie je prijemne ak sa rodičia medzi sebou hádajú. Krik nie je príjemný ani dospelému človeku. Často v tichosti sleduje a trpí. Všetko sa mu to v dieťati hromadí. Získava pocit, že jeden alebo aj obaja rodičia sú zlý. Je to tým horšie ak do hádky je zapojené aj ono. Nedôvera rastie. Ticho pomaličky dospieva. Rodičia takto strácajú vážnosť.

Politici strácajú autoritu najme svojimi nesplnenými sľubmi a vyjadreniami proti zdravému rozumu. najskôr by sme si mali uvedomiť, že politik, je volený zástupca ľudu. Tak nejak by to malo byť, však? Pozrime sa na ich vystúpenia, záujem pred voľbami. Sú to hotové manévre. Deň, dva po voľbách ešte počuť o nich a ich výsledkoch. Kým jedna skupina oslavuje víťazstvo druhá skupina plače. Všetci sa však čudujú, prečo účasť bola tak malá. Prečo asi? To je otázka, priam Shakespeareovská.

A tak málokto verí politikom. Deti malo veria a vážia si rodičov. Nedôvera, sklamanie, trauma. To je to čo vládne dnes spoločnosťou. Kto za to môže?

Aj takýto kapitalizmus.

Druha stránka života a ľudskej existencie je kapitalizmus. Neistota zamestnania, prímu. Nedostatočný príjem pre potreby človeka a rodiny. Jedna s vlastnosti kapitalizmu, peniaze,peniaze, a many. Plať to, plať tamto, naháňaj sa za peniazmi, kariérou, a plať. Všade sa nám podsúva, maj luxusne auto, luxusný dom, dráhe dovolenky, to je nám podsúvame ako super. Deti sú na priťaž. Stoja peniaze. Nehovoriac, aj o tom, že som počul „sú rozmaznané“, „umrnčané“. No chcel by som vidieť dotyčného, čo to tvrdí ako batoľa. Ak tak jedno, ako domáceho malička. Niekedy aj to nie. Radšej si kúpime psa. Takto ľudia prichádzajú o sny. Túžba mať rodinu, deti je potláčaná. Vyberať si medzi kariérou a rodinou, tiež nie je šťastným riešením vždy. Nie je to dobre isť proti túžbe. Toto je v našich génoch už zakódované. Každý po niečom túži. Keď si však človek uvedomí perspektívu tohto života je odradený. Pokiaľ je človek zodpovedný, nepustí sa do toho, čo nemá možnosť realizovať. A Čudujeme sa? Človek je permanentne v existenčnom strese. Rozmýšľať aj nad tým, či budem mať na lekára, na stravu, bývanie. Ide žena do zamestnania po materskej. Mate dieťa? – Áno! No mi potrebujeme slobodnú, nezadanú, orechovú, makovú…. Aha. Hm, a tak matka dieťaťa je ako táka chuderka. Ako to? Veď celé storočia bola žena ctená, ako nositeľka života. Všetky civilizácie si ženu ako matku uctievali. Poznáme to. Potom prídu ľudia ktorý podporujú rodinu, pôrodnosť ako Nemci za Hitlera a uveria im. Čudujú sa potom ako slušný seriózny ľudia potom tvrdia, že za socializmu bolo lepšie. Potom zákony, podpora rodiny mizerná.

Sami proti sebe

Kto to robí? Politici, zamestnávatelia. Pritom si zrejme neuvedomujú, že idú sami proti sebe. Dnes nemajú pracovnú silu. Prečo? Mať deti sa nehodí. Kto je šikovný podniká, alebo je v zahraničí. Byť seriózne poctivý rodič, pracujúci v jednej osobe sa nehodí. Nie len že to malokto podporí,ale ešte rodič, matka má problémy sa postarať o seba aj o dieťa. Toto je to zlo spoločnosti. A kam to dnes smeruje? Vidíme. To sú len dôsledky. Vo fyzike platí zákon akcie a reakcie. V živote tiež. Sú určite zákonitosti, ktoré platia a fungujú presne a nemenne. Opačne to platí tiež. Každú reakciu vyvolala v minulosti nejaká akcia. Všetko je len otázka času. Prejavom dôsledku je príčina. Jedným si prihrievajú kapitalistickú polievočku, druhý socialistickú, iný tu svoju. Problém je v tom, že nik si nechce pripustiť, že pravda a riešenie je niekde medzi tým. Prečo? Kto je rozumný hľadá pravdu, riešenie. Väčšina si mele len to svoje dokola. Ešte si myslia, aký sú super. Zahľadenosť do seba, egoizmus, obmedzenosť. To vládne spoločnosťou. To sa nám však vráti vždy.

Človek, jeho potreby a túžby.

Prirodzene väčšina ľudí má svoje potreby a túžby. Určite každý bude súhlasiť, že to je spokojný život, mať fungujúcu rodinu, dobrú prácu, slušne ohodnotenú. Toto nie je v dnešnej spoločnosti žiadna samozrejmosť, ako by sa patrilo. Keď k tomu pridáme špatné detstvo, psychické bloky z dectva, neistota, stres. V človeku toto začne prebúdzať špatné stránky. Nie je nič horšie, ak človek trpí nedostatkom a neistotou. S toho vyplýva, že ani kapitalizmus nie je ideálne zriadenie. Ideálny nebol ani socializmus. Človek si musel dávať pozor čo povie. Mnoho veci bolo jednotvárnych. Nebola tu možnosť malého a stredného podnikania. Tí šikovnejší, si mohli isť svojou cestou. V demokracií táto možnosť je. Ako to však chodí, nájdu sa taký ľudia, ktorý zneužívajú túto možnosť. Neplatia riadne zamestnancov. Často s ľuďmi manipulujú. Vyhrážky aj nátlak. Nie je to výhra. Každý system je zlý, ak sú špatný ľudia na miestach, kde viac pokazia ako urobia osohu.

Každý si prihrieva svoju polievočku.

Dnes si každý tvrdí čo chce. Podnikateľia, kapitalisti si chcú presadzovať vysoké zisky. Zisk chce každý. To neberiem nikomu. Sociálnejšie smerované skupiny ľudí by radi mali socializmus. Niet sa čo čudovať. Ak je jediným štandardom mať veľa peňazí, a právo ma ten kto ich má viac, potom človek prirodzene hľadá inú cestu. Chce žiť inak. Určite skupiny podnikateľsky zameraných ľudí, prirodzene neradi by však videli komunistov pri moci. Netužia mať znárodnené majetky. Na druhej strane, ani všetko štátne nie je vždy dobré. Štát by mal pracujúcim ľuďom platiacich dane zabezpečiť životnú úroveň, štandard. Myslím, že s týmto súhlasia snáď všetci. Žiť tak, aby pracujúci človek mohol spokojne prísť z práce. Nemusel sa báť, či o neho a o jeho rodinu bude postarané. Nemusel sa obávať, keď pôjde lekárovi, že bude odmietnutý. V človeku je veľa dobrého, ale aj nie vždy dobré vlastnosti. Záleží na tom, ktorá stránka človeka je povzbudená a ktorá je v úzadí. Určite mi dá každý z väčšiny bežných ľudí za pravdu, že ak máju možnosť žiť v pokoji, máju dostatok, nepotrebujú sa s nikým hádať, či hnať sa za ďalšou prácou na úkor rodiny. Ak sú ľudia spokojný. Dávajú prednosť byť s každým slušným človekom za dobré, milovať a byť milovaný.

Veľký neduh dnešnej spoločnosti je, že je človek vykorisťovaný, časovo, psychicky aj finančne. Človek je tlačený na doraz. Nik však nie je povinný svoj život obetovať nejakej firme na úkor blízkych. Žiaľ často som sa s tým stretával. Vlastne hlavne o tie peniaze ide. Ak ich človek nemá dostatok, je to ohrozenie jeho dôstojného života. Je to existenčne ohrozenie. Je to ohrozenie práv na dôstojný život, zdravotnú starostlivosť a bývanie.

Začarovaný kruh.

Ako sa už písalo vyššie, je to o vyťažení človeka, a nedostatku času pre rodinu. Špatná výchova detí, je nedostatočná výchova. Nedostatok pozornosti. Vyrastajú nezodpovedný, nestáli ľudia. títo jedinci zas vychovávajú zle svoje deti. Takto to pokračuje. Sme na jednej lodi. Všetko sa nám vráti inou cestou, či sa to niekomu páči, alebo nie. Dnes dôsledky rôznych špatných vplyvov vidieť na každom kroku. Nehovoriac o tom, že z našich dani, ktoré by mohli isť pre rodiny, zdravotníctvo, školstvo kŕmime plné väznice väzňov, ktorý nemusia pracovať. Kŕmime ľudí, ktorý síce máju veľké rodiny, ale s vypočítavosti, že bez prace budú mať prijem. Čo je horšie takéto rodiny nie sú pre spoločnosť prínosom. Nevychovajú produktívnych ľudí. Na tomto stojí každá spoločnosť od kedy je ľudstvo ľudstvom. Myslíte si, že teraz to bude fungovať inak? Vysoká kriminalita, rozvrat rodín, znechutenie. Chceme ozaj toto? Porušovaním prirodzených zákonitosti spoločnosti prídu následky. Tie už dnes pociťujeme.

Dobre vychovaná ďalšia generácia je budúcnosť spoločnosti a štátu. Mať istotu, že vás niekto neprepadne, neodložia vás potomkovia do domu pre dôchodcov a viac ich neuvidíte, je predsa to čo asi každý s nás chce.

Nič však nieje samo od seba.

Sú ľudia horší?

Ťažko je sa o tom vyjadriť. Ľudia sme rôzny. Problém je ten, že ľudia sú nespokojný, sklamaný a tento system nefunguje dobre. Ak človek za svoju prácu nedostane, čo očakáva, a nemá aspoň na štandartne životné potreby nie je spokojný. Výskumy vo svete ukazujú, že je príjem, ktorý robí človeka spokojným. Ak je prijem nižší ako potreby človeka, človek je nespokojný. Vysoký príjem ale tiež neurobí človeka šťastným. Ukazuje sa, že mať priveľa aj málo je zle. Pokiaľ sa niečo nezmení, lepšie nebude. Preto som sa rozhodol napísať tento článok, aby si ľudia uvedomili kam to smeruje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *